pre časopis Dieťa 10-11/2024
Dojčenie adoptovaného bábätka – To, či sa vám podarí dojčiť alebo nie, nie je teraz prioritou. Koniec koncov, z rôznych príčin nedojčia ani matky, ktoré mali normálne tehotenstvo a pôrod. Prioritou je vybudovať si vzťah, na ktoré majú iné mamičky fyzicky 9 mesiacov.pre časopis Dieťa 08-09/2024
Uskladnenie materského mlieka – Kým dieťatko pije aj materské mlieko, v ktorom sú všetky cenné látky, nie je príliš veľký problém, že doplnkové mlieko je obvykle umelé. Kvôli tomuto problému nie je príliš veľké opodstatnenie chystať si zásoby. Lepšie je mať pripravené tel. číslo na dobrú poradkyňu :-).Predsa len, existujú situácie, kedy je odsávanie a odkladanie mlieka potrebné. Prvou je situácia mnohých mamičiek v krajinách sveta, kde majú 6 týždňovú materskú dovolenku a musia ísť do práce. Druhou je ušľachtilá činnosť mamičiek, ktoré majú nadmernú tvorbu mlieka a chcú pomôcť iným mamičkám, ktoré nedojčia.pre časopis Dieťa 06-07/2024
Pitný režim v horúčavách – materské mlieko obsahuje dostatok tekutín pre letné horúčavy. Na rozdiel od vody je však isté, že je vždy bezpečné a vždy k dispozícii. Netreba ho prevárať kvôli premnoženým batériám, ani sa obávať, či neobsahuje iné škodlivé látky. Navyše obsahuje ďalšie množstvo dôležitých látok, ktoré dieťatko potrebuje.
Dojčenie a hnačka – Dojčenie je v prípade hnačky neoceniteľný dar. Materské mlieko okrem vody obsahuje cenné látky, ktoré pomáhajú chorému dieťatku s nápravou mikrobioty a dodávajú mu dostatok energie a protilátok na prekonanie ochorenia
pre časopis Dieťa 04-05/2024
Mnohí rodičia sa obávajú, že ich dieťa môže mať príliš tuho prirastenú podjazýčkovú uzdičku. Mnohé problémy s dojčením sú obviňované z problematickej uzdičky. Takmer každý má lingválnu uzdičku alebo kúsok tkaniva pod jazykom, ktorý pomáha spojiť jazyk s dnom úst. Najdôležitejšie je, aby sa jazyk mohol správne pohybovať. Väčšina problémov s dojčením je spôsobená nepochopením toho, čo deti potrebujú.
pre časopis Dieťa 02-03/2024
Nevie sa prisať– „treba to vydržať, všetky sme si tým museli prejsť“, rozhodne nie je najlepšia. Ešte horšia je od otca dieťaťa, ktorý by rád pomohol, ale nevie ako – „však sa netráp a daj fľašu“.
pre časopis Dieťa 12/2023 – 01/2024
Pani doktorka Viera Haľamová sa v týchto dňoch dožíva 95 rokov. Jej úžasná poradňa materstva a dojčenia vychádzala na stránkach časopisu Dieťa od prvého čísla časopisu v roku 1995. Pre mňa sa Dieťa stalo spoločníkom od roku 2001, kedy sa mi narodila prvá dcérka. S nedočkavosťou som časopis vyberala zo schránky a práve poradňa dojčenia bolo to prvé, čo som si musela prečítať. Pani doktorka bola mojou prvou lektorkou, spoločníčkou a poradkyňou v dojčení. Dnes sa snažím, aby jej láskavé a múdre slová boli pretavené do článkov, ktoré teraz ja chystám pre vás. Musím povedať, že aj teraz, keď sa začítam do riadkov od pani doktorky, mám sa stále čo zlepšovať. Ako sa mi to darí, je už na vašom posúdení.
pre časopis Dieťa 10-11/2023
/z textov uvedených v minulosti na dojcenie.eu
pre časopis Dieťa 08-09/2023
Aj poradenstvo pri dojčení je vlastne súčasť zdravotníckej pomoci, kde bohužiaľ, vieme primárne riešiť následky, ale príčiny nás príliš nezaujímajú. Na kurze som bola školená ako riešiť bolesť pri dojčení. Musela som naučiť rozlišovať druh bolesti a podľa toho prípad riešiť. Niekedy stačilo suché teplo, ale väčšinou na všetko bola univerzálna mastička, ktorá ako je zjavné z popisu, bola na všetko. Mala v sebe aj kortikoidy, aj protikvasinkovú zložku, aj niečo od bolesti. Úžasná. Menej úžasné však bolo, že neriešila príčiny, iba následky. Bohužiaľ, často aj dlhé mesiace.
pre časopis Dieťa 06-07/2023
Žijeme dobu, kedy je už, našťastie, bežným trendom nosiť dieťa v nosiči, a dokonca, s trochou šťastia je možné vidieť ako sa dieťa dojčí. Jedná sa väčšinou skôr o bábätká, pričom vidieť také deti, čo prídu a vypýtajú si prsko, mňam, či mečko, je stále ešte veľmi zriedkavý jav. To sú totiž deti okolo dvoch rokov a staršie. Pritom ako štandard stále berieme kravské mlieko na raňajky pre škôlkarov, dojčenskú fľašu s kakavkom na uspávanie, či hocikedy počas dňa. No ako bežne sa stretávate s tým, že trojročné dieťa sa ráno lúči s mamou v škôlkarskej šatni na prsku? Chvíľu mi trvalo, kým mi udrel tento kontrast do očí – moje dieťa totiž odmietalo ráno v škôlke pohár s bielou tekutinou (škoda tú odtučnenú homogenizovanú hmotu pôvodne určenú teliatkam nazvať mliekom), ale predtým doma sa napilo z mliečka od maminy.
Zhrnutie článku:pre časopis Dieťa 04-05/2023
Dojčenie obvykle netrvá deň, ale obvykle sú to skôr roky – najprv jedno dieťatko, potom ďalšie. Počas tohto obdobia mamička musí často zvládnuť svoj zhoršený zdravotný stav vyžadujúci si rôzne fyzické obmedzenia, či lekársky zásah s kratším alebo dlhším odlúčením od dojčiatka.
Riešenie zdravotného stavu mamičky je kľúčové – od jej zdravotného stavu závisí následná starostlivosť o dieťatko. Dojčenie nie je v starostlivosti o dieťa to jediné potrebné a pritom, pri dobrej organizácii a pomoci, je často z tých jednoduchších vecí, ktoré sa dajú popri liečbe zvládnuť. Mojim odporúčaním je neodkladanie liečby, či iného zdravotného zásahu a už vôbec neodstavovať kvôli liečbe od dojčenia.
pre časopis Dieťa 02-03/2023
V tomto článku by som sa rada venovala špecifikám dojčenia dvojičiek. Snažila som sa obsiahnuť skúsenosti z troch rodín, všetko dvojičky chlapci. Na čo je dobré sa tešiť, a čoho sa naopak, vyvarovať, resp. na čo sa pripraviť. Čítať ďalej
pre časopis Dieťa 12/2022-01/2023
Na portáli Rodinka sa objavil zaujímavý rozhovor aj o dojčení s Katkou Koščovou. Myslím, že predstavuje dosť veľkú skupinu matiek, ktoré napriek dobrému nastaveniu ku dojčeniu, príprave a dokonca aj podpore, nakoniec nedojčila. Namiesto radosti z dojčenia sa nakoniec z toho stala trauma. Prečo? Dalo sa to aj inak?
pre časopis Dieťa 10-11/2022
Je tomu práve päť rokov, čo som na stránkach Dieťaťa (08-09/2017) zverejnila svoj prvý článok s názvom Revolúcia v dojčení – Dojčenie v polohe pololežmo. Pevne verím, že zmenu v polohe pri dojčení mamičky vyskúšali, a to im prinieslo pozitívne zmeny pri starostlivosti o dieťatko. Dnes by som rada urobila krátke zopakovanie o význame tejto polohy a pripojila slová, či výsledky výskumu, od niektorých odborníkov.
pre časopis Dieťa 8-9/2022
babka a vnučka
Konečne sa vaši rodičia dočkali vnúčatka? Po vychovaní vlastných detí už často netrpezlivo očakávajú, či budú patriť medzi tú šťastnú staršiu generáciu, ktorá sa dočká vlastných vnúčat. Bohužiaľ to, čo bolo v minulosti úplne prirodzené a brané ako samozrejmosť – mať v starobe okolo seba novú generáciu, dnes už také samozrejmé nie je. Mladí odkladajú založenie rodiny, bývajú ďaleko od pôvodného domova, deti nie sú momentálne v pláne alebo bocian nedostal tú správnu adresu.
Pre časopis Dieťa 6-7/2022
Konečne ste sa ako-tak zžili doma s bábätkom, dojčenie vám pomáha v starostlivosti a vy by ste už radi vyrazili trošku za hranice všedných dní. Môžete vyraziť na krátku vychádzku, celodenný výlet, viacdňovú návštevu rodiny, ale aj na dovolenku.
pre časopis Dieťa 4-5/2022
Väčšina mamičiek si uvedomuje, že tehotenstvo a dojčenie nejde dokopy s legálnymi drogami (alkohol, fajčenie). Však väčšinou prísne riešia i lieky v prípade choroby a to nielen počas tehotenstva, ale i dojčenia. Mamičky sa často počas tehotenstva vzdávajú týchto drog, prípadne ich maximálne obmedzia. Ako sa však zachovať po pôrode, keď zlozvyk začína byť silnejší ako vôľa? Je správne v rámci ochrany zdravia dieťaťa radšej prestať dojčiť, aby si mamička dopriala svoje cigarety?
pre časopis Dieťa 2-3/2022
V čísle 4-5/2021 som sa venovala téme poklesu miery dojčenia vplyvom tzv. protipandemických opatrení: „COVID-19 (pozn. a najmä opatrenia s tým spojené) má významný vplyv na klinické postupy u matiek a novorodencov, konkrétne na podporné služby pri dojčení pre tehotné ženy a matky, ktorý vyústil do narušenia prirodzeného materského správania a bezprecedentného poklesu miery dojčenia.“
Bohužiaľ, leto prinieslo len mierne zlepšenie – mnohé prípravné kurzy, podporné skupiny dojčenia a pod. sa ani nerozbehli, nakoľko organizátori sa obávali podmieňovania vstupu testami a pod. Na jeseň sa situácia vystupňovala ešte viac, pribudol strach z nákazy, karantény – nielen mamičiek, ale aj poradkýň. Ak aj mamička nabrala odvahu pri problémoch osloviť poradkyňu, tak často sa k nej nevie ani dostať, nakoľko mnohé majú obmedzenú činnosť.
Riešenie rozhodne nie je jednoduché, ale pomoc sa dá získať. Treba si pripomenúť starú známu pravdu, radšej 1x vidieť ako 100 x počuť. Máme už moderné technológie, vďaka tomu je tu účinná pomoc na dosah ruky.
pre časopis Dieťa 12/2021-01/2022
Stretávam sa pravidelne s mamičkami s podobným problémom – deti majú niekoľko mesiacov, sú celý čas plne dojčené, ale mamičky nie sú spokojné, lebo cítia, že niečo nie je v poriadku. Na pôrod a dojčenie sa poctivo pripravovali, študovali literatúru, chodili na prípravné kurzy, po pôrode mali u seba laktačnú poradkyňu. S dieťatkom sú celý čas spolu, nepoužívajú fľašu ani cumlík, spia spolu, nosia sa. Majú však pocit, že teraz už dieťa nemá o prsník záujem, mama má obavu, či neprichádza o mliečko. Na mňa sa obracajú, lebo po prečítaní článkov a zhliadnutí videí vidia, že problém môže byť niekde inde ako si doposiaľ mysleli. Často už skúsili dojčiť v zmenenej polohe (pololežmo, či vertikálne) a vidia, že to pomohlo, ale ešte nie celkom. Čítať ďalej
pre časopis Dieťa 10-11/2021
Mojich desať rokov dojčenia s tromi deťmi mi donedávna na naše slovenské podmienky prišlo ako veľmi pekné číslo. Samozrejme dúfajúc, že časom bude čoraz viac podobných mamičiek ako som ja. Číslo dvadsať rokov, ktoré mi povedala moja známa pri letnom rozhovore a zmienke o dojčení, mi temer vyrazilo dych. Povedala som si, že toto musím zaznamenať a sprostredkovať aj iným mamičkám. Čítať ďalej
pre časopis Dieťa 08-09/2021
Povojnové roky priniesli v Československu veľa zmien v starostlivosti o dieťa. Od vojnových čias bola k dispozícii detská výživa s upravenou bielkovinou kravského mlieka prof. Josefa Švejcara, ktorá na jednej strane zachránila množstvo detí, ale na strane druhej začala masívne vytláčať dojčenie. Aj keď sa prof. Švejcar stal neskôr veľkým propagátorom dojčenia a snažil sa zvrátiť prílišné používanie náhrady materského mlieka, socialistickej vláde nedojčenie vyhovovalo, nakoľko pri budovaní socialistickej vlasti potrebovala ženy zapojiť do výrobného procesu.
pre časopis Dieťa 06-07/2021
Vertikalizovanú polohu pri dojčení, ktorú obvykle uvádzam pod termínom poloha pololežmo, je v odbornom svete presadzovaná čoraz viac. Teraz prinášam odbornú prácu z nášho prostredia, a to od Slovenky Mgr. Zdenky Hanušovej, ktorá vyštudovala pôrodnú asistenciu na lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.
pre časopis Dieťa 4-5/2021
Tieto informácie sú veľmi zaujímavé, i keď ich priniesla firma Medela – áno tá, čo vyrába fľaše i odsávačky. Sú to veci, čo príliš dojčeniu neprispievajú, na druhej strane je fakt, že na západe je mnoho väčší rozkol medzi prácou a materstvom, pričom svojimi výrobkami sa snaží dojčenie stabilizovať. Áno, viem, je jasné, že dieťa potrebuje mamu, nie jej náhradu. Ale sú to paradoxne práve oni, čo si všimli a upozornili, že práve opatrenia proti Covidu zhoršili situáciu s dojčením.
COVID-19 (pozn. a najmä opatrenia s tým spojené) má významný vplyv na klinické postupy u matiek a novorodencov, konkrétne na podporné služby pri dojčení pre tehotné ženy a matky, ktorý vyústil do narušenia prirodzeného materského správania a bezprecedentného poklesu miery dojčenia. Čítať ďalej
pre časopis Dieťa 2-3/2021
Stretávam sa s tou diagnózou pravidelne, ale v poslednom období ani čo by sa vrece roztrhlo s podobnými prípadmi: „Robím pre dojčenie úplne všetko, nepoužívam cumlík ani fľašu, neustále dieťa prikladám k prsníku, pijem čaje na podporu tvorby mlieka, beriem bylinky na podporu tvorbu mlieka, ale dieťatko je nespokojné čoraz viac. Už som zúfalá, asi sme s dojčením skončili.“
Pre časopis Dieťa 12/2020-01/2021
Väčšina populácie berie cumlík ako bežnú súčasť starostlivosti o bábätko. Väčšina mamičiek sa však až príliš neskoro dozvie, že používanie cumľa popri dojčení sa spája so zbytočným rizikom predčasného ukončenia dojčenia a prechodu na umelú výživu, a tiež ďalšími zdravotnými rizikami (napr. zápal stredného ucha, zmenou vývoja čeľustí, zubných oblúkov a postavenie zubov, u matky častou kvasinkovou infekciou bradaviek .
Cumlík je umelá náhrada prsníka a nielen to, je to umelá náhrada mamy. Dieťatko spoznáva mamu cez prsko. Vtedy je spokojné, vie že je tam, kde patrí. K prsníku patria aj mamine ruky, ktoré pohladia, mamine oči, cez ktoré sa porozprávajú, mamin úsmev, ktorý vie dať aj bozk. V neposlednej rade je to aj mamina hruď, ktorá krásne vonia a v ktorej bije srdiečko, ktoré pozná úplne dôverne.
Pre časopis Dieťa 10-11/2020
V minulom čísle 8-9 som sa venovala nedojčiacim mamičkám. Bohužiaľ, veľká časť z nich sú matkami predčasniatok, kde systém v našich pôrodniciach nepodporuje spoločný kontakt, čo má veľmi často za následok nedojčenie.
Práve Nils Bergman, MB ChB, MPH, MD, ktorého štúdiu o nulovej separácii som predstavila v čísle 6-7, je zakladateľ medzinárodnej siete Kangaroo Mother Care, http://ninobirth.org/. Vďaka jeho systému klokankovania aj veľmi nezrelých bábätiek, majú tieto veľkú šancu na dojčenie, nakoľko majú k dispozícii mamu a jej prsník nepretržite. Bohužiaľ, tento spôsob starostlivosti je u nás zatiaľ v štádiu sci-fi, i keď sú jednotlivci i napr. organizácie ako Ženské kruhy, či Mamila, ktorí sa toto snažia zmeniť.
Chcela by som poukázať na našu realitu a ako sa na ňu čo najlepšie pripraviť. Ako sa hovorí, ak nie je možné zmeniť druhých, treba zmeniť seba. Ako prvé a základné je treba vedieť, že napriek všetkým možným prekážkam a dlhodobému odlúčenie je reálna šanca na dojčenie, len treba vytrvať v pozitívnom nastavení na vytúžené stretnutie s dieťatkom v kľude domova.
pre časopis Dieťa 8-9/2020
Klasická obranná reakcia u väčšiny našich mamičiek, ktoré nedojčia z rôznych príčin, hoci veľmi chceli. Vnímajú dojčenie ako veľmi prospešné, ale napriek tomu, že vynaložili obvykle veľké úsilie na jeho záchranu, nepodarilo sa a nedojčia. Ich úsilie o to byť dokonalou mamou nebolo plne úspešné a každú zmienku o výhodách dojčenia vnímajú ako útok na vlastné materské schopnosti, nakoľko sa, samozrejme, cítia byť rovnocenné s dojčiacimi matkami.
Majú pravdu, dojčenie nie je to, čo robí matku lepšou alebo horšou. Tento článok by som chcela venovať práve tým mamičkám, ktoré chcú dať svojim deťom všetko potrebné, i keď nedojčia, ale používajú fľašu. Pozor, za dojčenie sa pokladá aj použitie umelého mlieka, ale podaného cievkou. Vlastné materské mlieko podané fľašou je kŕmenie odsatým mliekom. V západných zemiach je to inak, tam sa za dojčenie pokladá aj odsávanie a podávanie fľašou.
rádio Slobodný vysielač 12.7.2020
Trochu hovoreného slova o dojčení. Dúfam, že sa dozviete súvislosti, ktoré by ste v spojení s dojčením nečakali.
Pre časopis Dieťa 02-03/2020
Laboratórium spoločného spánku profesora Jamesa McKennu skúma ako prostredie pri spaní odráža potreby rodiny. Presnejšie, ako to ovplyvňuje matky, dojčenie a dobrý vývin fyziologických a psychologický potrieb dieťaťa.
Za použitia tradičných antropologických a zdravotníckych výskumných techník rúca mýty a poskytuje vedcom, rodičom a spravodajským médiám presné vedecké informácie o rôznych režimoch spánku vrátane bezpečných postupov spolužitia.
Preklad odborného článku o novom termíne Breastsleeping:
Celá štúdia + krátená verzia Pre časopis Dieťa 04-05/2020
Vedecké pozorovania a teórie, Suzanne Colson, PhD,
Pre dojčenie je kontakt koža na kožu počas prvej hodiny po pôrode zlatým štandardom. Hoci po sebe nasledujúce metaanalýzy neuvádzajú žiadne nepriaznivé účinky, nedávny prehľad ukazuje nárast idiopatického (vzniknutý z neznámej príčiny) náhleho neočakávaného postnatálneho kolapsu (SUPC – sudden unexpected postnatal collapse) u zdravých detí po narodení, pričom identifikoval tri hlavné rizikové faktory: kontakt koža na kožu, dojčenie a poloha na brušku. Zároveň autoritatívne vizuálne materiály mlčky podporujú pozíciu matky ležiacu vodorovne na chrbte pri plazení dieťata k prsníku (tzv. breastcrawl), čo je tiež forma kontaktu koža na kožu (KKK). Nahé dieťa leží bruškom dole na tele svojej matky, ktoré je rovnobežné s podlahou – v polohe, ktorá je spájaná s náhlym úmrtím dieťaťa (SIDS – Sudden Infant Death Syndrom). Výskum biologickej starostlivosti (BS, voľnejší preklad poloha pri dojčení pololežmo), ktorý prvý skúma vplyv polohy matky na úspech dojčenia, naznačuje, že poloha matky pololežmo je optimálna na rozbeh dojčenia. Sklon tela matky zaisťuje, že dieťa leží na naklonenej rovine, čo je poloha, o ktorej je známe, že podporuje okysličovanie. Uhol sklonu matiek, ktorý je variabilný so stredom ku BS, a ktorý sa v literatúre o KKK a SUPC doteraz ignoroval, nezavisí od úrovne oblečenia. Tento komentár rozvíja argument ohľadom polohy na zvýšenie porozumenia potenciálnej úlohy sklonu tela matky pri znižovaní rizika idiopatickej SUPC.
Pre časopis Dieťa 12/2019-01/2020
Zima je typickým obdobím so zvýšenou chorobnosťou. Všetci vieme, že dojčenie má obrovský význam v prevencii a budovaní imunity, ale ako si poradiť, keď dieťatko alebo mama dojčiatka ochorie?
Pre časopis Dieťa 10-11/2019
Už v minulom čísle sme si ukázali, čo dokáže naša reč. Ako sa zmení pohľad na dojčenie, ak prestaneme hovoriť, že dojčenie je lepšie ako umelé mlieko, ale namiesto toho vždy pravdivo povieme, že umelé mlieko je pre dieťa horšie ako dojčenie. Odrazu umelé mlieko nebude vyzerať tak neškodne a dojčenie zrazu nebude luxusné, bude pre dieťa normálne a zároveň optimálne.
Tu máme tiež na prvý pohľad hru so slovíčkami. Však matka predsa vezme dieťa, nadojčí ho a ono sa zároveň dojčí. Áno aj nie. Predstavte si, že ste na hostine a pred vami sú švédske stoly plné dobrôt. Chodíte alebo sedíte, s rukou alebo vidličkou si vyberáte, na čo máte chuť. Ak vám nechutí, decentne to vyhodíte. Ak odhryznete príliš veľké sústo a zabehlo vám, tak si odkašlete a pokračujete ďalej. Keď sa do sýtosti najete, nájdete si kreslo alebo sofa, pohodlne sa natiahnete a zdriemnete si. Prípadne si tam sadnete spolu s drahým a popíjate víno Châteauneuf-du-Pape. Už len pri tej predstave sa vám asi zbiehajú sliny, však?
Pre časopis Dieťa 6-7/2019
Odsávačka mlieka sú spolu s fľašou a perinkou asi najčastejšie používané umelé náhrady prsníka a náruče, s ktorými sa čerstvá mamička stretáva už v pôrodnici. Od prvých okamihov príchodu dieťatka na svet odoberajú matkine kompetencie v starostlivosti spolu s radami zdravotníckeho personálu, ktoré idú proti vlastným materským inštinktom – „Na noc si musíte oddýchnuť, o dieťatko sa vám zatiaľ postaráme“, „Nesmiete dojčiť tak často a tak dlho“, „Dieťa z perinky nesmiete vyberať, prechladne alebo vám spadne“ a pod. Bohužiaľ, tieto rady vedú potom ku komplikáciám v dojčení, o ktorých si matka myslí, že ich spôsobila sama svojou neskúsenosťou, pričom pravda je úplne inde.
Pre časopis Dieťa 8-9/2019
Laktačná konzultantka hovorí matke: „Máte šancu poskytnúť dieťaťu najlepší možný štart do života, a to prostredníctvom špeciálneho puta dojčenia. Skvelé výhody pre vás a vaše dieťa vydržia celý život.“ A matka následne na to začne kŕmiť fľašou. Prečo? Čiastočne preto, lebo jej rozhodnutie pre fľašu mohlo ľahko podporiť informácie z brožúry o umelej výžive. Keď sú naše frázy a frázy odvetvia náhradnej mliečnej vzájomne zameniteľné, jeden z nás to robí zrejme nesprávne… a pravdepodobne to nie sú nadnárodné spoločnosti. Tu sú niektoré z jazykov, o ktorých si myslím, že podkopávajú naše dobré úmysly zakaždým, keď ich používame.
Časopis Dieťa 4-5/2019
Mamičkovská skúsenosť:
Som mama dvoch detí s trojročným vekovým rozdielom. Chcenie dojčiť bolo pre mňa jasnou a prirodzenou voľbou. Moje deti nemali cumlík ani fľašu, bola som si vedomá toho, že tieto môžu dojčenie skomplikovať. Napriek tomu nás neminul dojčenský štrajk. Tu je naša skúsenosť:
Rozhovor s Mnislavom Zeleným – AtapanomAké boli dejiny (ne)dojčenia? Mohli si matky v minulosti budovať po pôrode vzťah k dojčeniu? Budovať vzťah, ktorý stavia dieťa do stredobodu pozornosti a všetko podriaďuje jeho potrebám? Dočítate sa postupne vo výbere z knihy Dojčenie – zdroj materinskej sily na stránkach magazínu Dieťa.
Prvý diel – Dojčenie – zdroj materinskej sily
Druhý diel – Mýty o kolostre – čítajte v aktuálnom čísle časopisu Dieťa č. 10 – 11/2018.
Rozhovor so mnou, kde je zhrnuté asi celá moja autobiografia dojčenia 
. Je tam i nové video, ktoré dúfam pomôže mamičkám dojčiť s väčšou radosťou.
klik na článok na www.ahojmama.pravda.sk
Časopis Dieťa 2-3/2019
Pochybnosti o dobrom priberaní dieťatka sú časté. Niekedy sú pochybnosti, či nepriberá veľa a niekedy zasa opačne.
Typická otázka medzi mamičkami na sociálnych sieťach – „Boli sme na kontrole v dvoch mesiacoch a doktorka zistila, že bol slabý prírastok a prikázala dokrmovať. Ja však výlučne dojčím a nechcem si pokaziť dojčenie umelým mliekom. Čo mi poradíte?“ Medzi klasickými radami ako zvýšiť tvorbu mlieka, či už stravou alebo častým dojčením, padne často aj odporúčanie na ignorovanie slabých prírastkov. V zmysle – ak dobre papá, ciká a je aktívne, tak je všetko určite v poriadku a čísla nemusia hovoriť pravdu.
Dojčiatko a batoľa, Špeciál časopisu Dieťa č.2/2017 a č.1/2018
Asi najlepší článok, aký som o materskom mlieku a jeho vplyve na imunitu čítala. Naozaj by sa mali zamyslieť všetci, že o imunitu sa nám najlepšie postará očkovanie. Ak by boli lekári rozumní, aspoň by počkali niekoľko rokov, kým sa dieťa prirodzene neodstaví a s očkovaním by v minimálnej miere začali až potom, keď je imunitný systém vybudovaný. Čítať ďalej
Na portáli www.happybaby.sk je postupne umiestnená séria mojich článkov o dojčení:
11 – Umelé náhrady – odsávačka mlieka
10 – Umelé náhrady prsníka – klobúčik
9 – Umelé náhrady prsníka – cumlík
8 – Umelé náhrady prsníka – dojčenská fľaša
7 – Ako dojčiť – Zvyšovanie príjmu mlieka
6 – Ako dojčiť – Začiatky dojčenia
5 – Ako dojčiť – Prirodzená poloha pololežmo PODROBNÝ NÁVOD S FOTKAMI
3 – Ako by mali vyzerať prvé chvíle po pôrode
Pre časopis Dieťa 12/2018 -01/2019
„Ja som sa však nevzdávala a stále som hľadala na internete články o problémoch pri dojčení, čo robiť ak dieťa málo otvára ústa a nedokáže sa nadojčiť. Natrafila som na článok, kde jedna matka popisovala veľmi podobný problém. Jej dieťa málo otváralo ústa a nedokázalo sa nadojčiť. Podľa tohto článku som sa dozvedela, že pokiaľ dieťa málo otvára ústa, je v podstate nemožné nadojčiť ho v štandardných polohách akou je napríklad poloha kolísky, pretože nedokáže riadne zaboriť bradu do prsníka.“
Ani štyri poradkyne nemusia stačiť, pokiaľ neukážu efektívnu polohu pri dojčení
Môj príspevok v časopise Dieťa 10-11/2018
Každé dievčatko, ale i chlapček, pozná z detských kníh, či šlabikára, ako má vraj vyzerať dobré bábätko. Zabalené v perinke, s cumlíkom v ústach, krásne spiace. Aj blahoželania k narodeniu obsahujú tieto známe obrazy – cumlík, perinka, ale i fľaša. Prvé zábery z pôrodníc potvrdzujú v MMSkách či fejsbúku svetu túto predstavu získanú v útlom detstve. Začnú prichádzať prvé návštevy a jedna z prvých otázok je: „Aké je bábätko? Dobručké? Neplačká? Pekne spinká?“
Táto vysnívaná predstava začína už v pôrodnici, hneď po pôrode. Bábätko sa narodí, sestrička ho vezme, aby si mama mohla vraj oddýchnuť a zároveň, aby sa mohli získať životne dôležité údaje ako hmotnosť a dĺžka. Potom ho položia do inkubátora, aby tam mohlo v bezpečí nemocničných bacilov počkať, kým ho zabalia do perinky, aby sa dostalo k mame.
Môj príspevok v časopise Dieťa 8-9/2018
Budúca mamička sa veľmi často stretáva s informáciou, že dojčenie je síce fajn, ale nech sa pripraví, lebo prvé dni dojčenia to bude bolieť. Dokonca sa vyskytnú rady, aby si už dopredu bradavky otužovala a stimulovala, a tak sa pripravila na náročné momenty dojčenia. Naozaj musí dojčenie spočiatku bolieť? Naozaj sú rozhryzené bradavky v pôrodnici niečím normálnym? Alebo je možné, aby dojčenie bolo pohodové a bezbolestné hneď od pôrodu?
Môj príspevok v časopise Dieťa 6-7/2018
Veľmi často sa stretávame so stavom, ktorý mamičky a široká verejnosť nazývajú „zápal prsníka“. Je to stav, kedy sú prsia bolestivo naliate, zatvrdnuté, cítiť v nich tvrdé hrče, pokožka nad daným miestom začína postupne červenieť. Neskôr sa u ženy môže objaviť aj teplota, ktorá veľmi rýchlo stúpa aj na 39°C. Žena sa cíti slabá, unavená, máva zimnicu – podobne ako pri chrípke. Často sa to hneď označí ako zápal prsníka a žene sú preventívne nasadené antibiotiká, ktoré však často nemusia problém vôbec vyriešiť, pretože sa vôbec nemusí jednať o bakteriálny zápal, na ktorý sú primárne antibiotiká určené a býva skôr zriedkavý.
Etnograf Mnislav Zelený Atapana (*1943)
Celý život pôsobí ako kultúrny antropológ na voľnej nohe a vďaka svojim pobytom medzi amazónskymi indiánmi sa stal nielen uznávaným odborníkom na život a kultúru domorodých etník Amazónie, ale predovšetkým ich priateľom.
Prepis z rozhovoru , od cca 19.tej minúty ku výchove detí:
„Ich život je prirodzený, náš život je neprirodzený vo všetkom. Nech už je to v obliekaní, v chodení, vo všetkom. Správne by sme mali aspoň chodiť bosí, aby sa aj to telo správalo inak. Správne by deti mali matky nosiť na sebe, aby ich psychika bola lepšia. A to vo vertikálnej polohe. Čítať ďalej
Rozhovor so mnou o dojčení:
„….Janka sama dojčila dokopy neuveriteľných 10 rokov svoje 3 deti. Od roku 2010 je certifikovanou poradkyňou a pomáha mamičkám so správnym prisatím, komplikáciami pri dojčení a teší sa s mamičkami spoločne z ich úspechov. Pri svojom poradenstve sa zaoberá prirodzenou polohou pri dojčení (známou tiež ako vertikálna, pololežmo, savčia, BN – Biological Nutrition…). Ako sama tvrdí, táto poloha je praktická a predchádza problémom, ktoré sa pri dojčení môžu objaviť.
S Jankou sme sa rozprávali telefonicky a z pol hodinového rozhovoru boli telefonáty 2, ktoré trvali vyše hodiny a pol. Nebyť toho, že náš rozhovor prešiel do ďalšieho dňa a rušila som nočný kľud, rozprávali by sme sa hádam omnoho dlhšie. „
Celý rozhovor tu: O raketách, dojčení, fajčení a chorobách. Inšpiratívny rozhovor s laktačnou poradkyňou Ing. Janou Michálkovou
Tento príbeh ukazuje, že nastávajúca matka potrebuje pri pôrode predovšetkým skúsenú pôrodnú asistentku, ktorú žiadne pôrodnice či lekári nenahradia. Príbeh o pôrodoch v Osvienčime v koncentračných táboroch na jednej strane vyráža dych svojim nehumánnym prostredím, ktorý dnes už našťastie nepoznáme, na strane druhej ukazuje, že skutočná ľudskosť nepotrebuje vykachličkované sály, ale lásku človeka k človeku.
pre časopis Dieťa 4-5/2018
Dojčenie a klobúčiky – veľmi kontroverzná téma. Na jednej strane prvá pomoc pri dojčení vari v každej pôrodnici a na strane druhej jednoznačné odrádzanie od ich použitia zo strany poradkýň pri dojčení. Tak kde je teda pravda?
Dnes si okrem iného povieme, že ani ak máte väčšie prsia, neznamená to hneď ľahšie dojčenie – skôr naopak. Do Leopoldova k prvorodičke Zuzke sme šli s malou dušičkou. Doma mala predsa ani nie dvojtýždňového synčeka a nechceli sme rušiť ich domáci pokoj v šestonedelí. Napokon si však malý Matúško ani nevšimol, že sme tam. Po celú hodinu sa dojčil…
Video klik na obrázok:
Pre časopis Dieťa 2-3/2018
Klasický prípad: „Dojčenie sa krásne rozbehlo, mliečko nabehlo dokonca až tak, že spočiatku inak ako s odsávačkou sa nedalo zvládnuť, prírastky boli ukážkové, doktorka spokojná a zrazu prešli 3 mesiace a nastal problém… Drobec sa začína odťahovať od prsníka, prehýbať do luku a dokonca sa aj rozplače, len čo uvidí prsník. Nemá ani cumeľ, ani fľašu, ale normálne sa nadojčí len v polospánku, prípadne v šatke. Prírastky začali klesať a doktorka jednoznačne odporúča dokrmovať. Možno by som mu aj dala to umelé mlieko, ale suplementor (cievka na dokrmovanie) sa nedá použiť, však prsník odmieta. POMÓÓC, nechcem mu dať fľašu a skončiť s dojčením!”
Pre časopis Dieťa 12/2017-1/2018
Väčšina mamičiek si pred príchodom do pôrodnice myslí, že dojčenie je niečo prirodzené a jednoduché. Bohužiaľ, mnohé odtiaľ odchádzajú s boľavými bradavkami a predpisom na umelé mlieko. Doma potom lúskajú internet, aby našli odpoveď na to, ako vlastne dojčiť. Zvieratká v prírode to nikto neučí a vedia to. Aj naše prastaré matere tvrdili, že žiadna veda to nie je, stačí vytiahnuť prsník. Je to teda prirodzené a jednoduché alebo treba naozaj absolvovať školenie o presnom postupe dojčenia, lebo inak sa dieťa neprisaje správne?
Špeciál časopisu Dieťa, Dojčiatko&batoľa č.4 2017. Môj príspevok o škodlivosti civilizačných zásahov do prirodzených procesov pôrodu a materstva.
Vďaka našim schopnostiam si vieme prírodu podriadiť tak, aby sme si uľahčili našu existenciu. Potraviny priemyselne spracúvame, nepijeme zo studničky pomocou dlane, spíme na posteli a v teplej izbe, chodíme oblečení, vozíme sa v aute. Zmenili sme na našom vzťahu k prírode všeličo, ale napriek tomu, že sa veľmi snažíme, biológiu pri zrode dieťaťa sme ľudskými prostriedkami nijako zmeniť nedokázali, i keď sa o to všemožne snažíme. Naprogramované vzorce z prírody stále vychádzajú ako tie najvhodnejšie pre vývin dieťatka. Samička v prírode to má jednoduché, musí využiť len inštinkt a to, čo jej ponúka prostredie. My však žijeme vo vyššom civilizačnom stupni a spoločnosť nám často diktuje, čo máme pokladať za normu, a čím sa máme riadiť. Je to však skutočným prínosom pre diádu matka-dieťa?
Pre časopis Dieťa 10-11/2017
„Z mojej skúsenosti, ak mamička zvažuje odstavenie, zväčša jej chýbajú informácie a podpora dojčenia zo strany spoločnosti. Na druhej strane, aj WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) hovorí, že asi od dvoch rokov veku dieťaťa má dojčenie vyhovovať dieťaťu i matke. Dovtedy treba veľa ponúkať, potom už môžu nastávať dohovory (mliečko dám, keď prídeme domov; najprv dám mliečko bábätku, až potom tebe…). Ak sa aj napriek informáciám a podpore javí mamičke odstavenie ako lepšia voľba, potom je to jedine ona, kto má právo o tom rozhodnúť.“
Celý článok tu: https://www.dieta.sk/ako-neodstavit-dietatko/
Príhovor ku odstaveniu od Adriany Kráľovej: tu
časopis Dieťa 08-09/2017
Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jeho cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia. Pri biologickej starostlivosti sa matka pohodlne opiera a dieťa si ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca. Až dvadsať primitívnych novorodeneckých reflexov umožňuje dieťaťu, aby sa pohybovalo a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia (Colson a kol. 2008). Prirodzená poloha pri dojčení sa netýka len dojčenia. Nejde tu o postup, ale o podporu matiek v tom, aby držali svoje deti na mieste, ktoré Nils Bergman (2008) nazýva životným prostredím cicavcov. Poloha pololežmo je ideálna pre matkino pohodlie, ale nielen to. Táto poloha prirodzene zabezpečuje fascinujúcu konverzáciu matky a dieťaťa tvárou v tvár, ktorú po prvýkrát zdokumentovali Klaus a Kennel (1976).“ uvádza Suzanne Colson PhD, MSc, BA, docentka a pôrodná asistentka vo výskume na Canterbury Christ Church University College v článku, ktorého krátenú podobu so súhlasom autorky pripravila Ing. Jana Michálková.
V súčasnej dobe je materská a novorodenecká starostlivosť, platí to najmä pre západnú civilizáciu, v značnej miere založená na rutinnom oddeľovaní matky a novorodenca. Oproti tejto neopodstatnenej a nevedeckej praxe stojí súhrn nových poznatkov, ktoré podporujú tzv. nulovú separáciu matky a dieťaťa. Podpora nulovej separácie je založená na potrebe materských zmyslových vstupov, ktoré regulujú fyziologické procesy u novorodenca. V dôsledku separácie vznikajú škodlivé vplyvy dysregulácie a následných epigenetických zmien. Kontakt koža na kožu (KKK) je v úplnom protiklade takéhoto oddelenia matky a dieťaťa. Telo matky je z biologického pohľadu „normálnym“ miestom určeným pre starostlivosť, podporujúce lepšie výsledky jednak pre normálne zdravé deti, tak aj pre najmenšie, predčasne narodené deti. Nulová separácia podporuje prebiehanie v tele matky takých neurologických procesov, ktoré zaisťujú zvýšenú reprodukčnú zdatnosť, vrátane zmien v správaní (napr. bonding a ochrana) a zlepšujú laktáciu. Preto by mala byť nulová separácia matky a novorodenca v rámci zdravotnej starostlivosti zabezpečená všetkými prostriedkami.
Áno, dojčenie, a hlavne vzájomný vzťah, sa dá zlepšiť vždy. Príbeh o prekonaní štrajku ako bol uverejnený na www.najmama.sk : Ako prekonať štrajk v dojčení
Normálny, uvoľnený prístup k dojčeniu dáva oveľa väčší zmysel ako špeciálne polohy a komplikované návody. Pri väčšine týchto polôh musia matky bojovať s gravitáciou, nakláňať sa dopredu a a podporovať váhu dieťaťa pomocou paží a rúk. Namiesto toho, skúste sa oprieť dozadu tak, aby gravitácia ťahala dieťa na vás.
Ako prvé, dajte sa do pohodlnej polohy – naozaj pohodlnej. Pokúste sa dieťa umiestniť celým telom na vaše brucho. Poloha „bruško na bruško“ prináša rad inštinktov a reflexov vo vás oboch a umožňuje jednoduchšie a šťastnejšie dojčenie. Potom – zabudnite na pravidlá: Pomáhaj bábätku, nepomáhaj bábätku, podrž prsník, nedrž prsník. Jednoducho len ponúknite dieťaťu prsník a všetku ťažkú prácu za vás urobí gravitácia. Mimochodom, pozrite sa tomuto dieťatku na nožičku. Rovnako ako každý z nás sa chce cítiť byť „uzemnený“, odspodu sa potrebuje najmenej jednou nohou niečoho dotýkať. Niet divu, že vyzerá tak v pohode a sebaisto!
Tu je, čo hovoria poradkyne pri dojčení o tejto polohe:
Ku dňu 26.3.2017 som bola vylúčená z Mamily, pričom v oznámení o rozhodnutí, ktorý som dostala 27.3.2017, dôvod vylúčenia nebol. Neoficiálny dôvod je nedodržiavanie jednotných postupov a porušenie Kódexu WHO marketingu náhrad výrobcov materského mlieka (ďalej len Kódex).
Pri prirodzenej polohe môže dieťatko naplno využívať všetky reflexy, s ktorými ho vybavila príroda, aby našlo mliečko a prisalo sa. Zároveň mu anatómia a gravitácia umožňujú komfortné pitie s hlbokým zaborením brady do prsníka. Práve preto táto poloha predchádza problémom pri dojčení i pri tzv. malej brade (mikrognatii), ktorá sa negatívne prejavuje pri polohách, kde dieťatko nemá dostatočne vyvrátenú hlavičku (i pri priečnej polohe, kde je hlavička vyvrátená len čiastočne) a brada sa nedostane hlboko do prsníka.
odkaz na odborný výklad riešenia problematiky mikrognatie (malej brady) tu
