pre časopis Dieťa 06-07/2021
Vertikalizovanú polohu pri dojčení, ktorú obvykle uvádzam pod termínom poloha pololežmo, je v odbornom svete presadzovaná čoraz viac. Teraz prinášam odbornú prácu z nášho prostredia, a to od Slovenky Mgr. Zdenky Hanušovej, ktorá vyštudovala pôrodnú asistenciu na lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.
Pre časopis Dieťa 02-03/2020
Laboratórium spoločného spánku profesora Jamesa McKennu skúma ako prostredie pri spaní odráža potreby rodiny. Presnejšie, ako to ovplyvňuje matky, dojčenie a dobrý vývin fyziologických a psychologický potrieb dieťaťa.
Za použitia tradičných antropologických a zdravotníckych výskumných techník rúca mýty a poskytuje vedcom, rodičom a spravodajským médiám presné vedecké informácie o rôznych režimoch spánku vrátane bezpečných postupov spolužitia.
Preklad odborného článku o novom termíne Breastsleeping:
Časopis Dieťa 2-3/2019
Pochybnosti o dobrom priberaní dieťatka sú časté. Niekedy sú pochybnosti, či nepriberá veľa a niekedy zasa opačne.
Typická otázka medzi mamičkami na sociálnych sieťach – „Boli sme na kontrole v dvoch mesiacoch a doktorka zistila, že bol slabý prírastok a prikázala dokrmovať. Ja však výlučne dojčím a nechcem si pokaziť dojčenie umelým mliekom. Čo mi poradíte?“ Medzi klasickými radami ako zvýšiť tvorbu mlieka, či už stravou alebo častým dojčením, padne často aj odporúčanie na ignorovanie slabých prírastkov. V zmysle – ak dobre papá, ciká a je aktívne, tak je všetko určite v poriadku a čísla nemusia hovoriť pravdu.
V poradenstve snažím využívať prirodzené prístupy ku dojčeniu a starostlivosti o deti, čo ma postupne doviedlo i k prirodzenej polohe pololežmo. Niektoré otázky mi však stále vŕtali v hlave a snažila som sa na ne nájsť odpoveď. Zrazu som niekde zhliadla video s etnológom Mnislavom Zeleným Atapanom, kde ma uchvátil mojou srdcovkou – jednoznačnou podporou vertikalizácie bábätiek a detí:Môj príspevok v časopise Dieťa 8-9/2018
Budúca mamička sa veľmi často stretáva s informáciou, že dojčenie je síce fajn, ale nech sa pripraví, lebo prvé dni dojčenia to bude bolieť. Dokonca sa vyskytnú rady, aby si už dopredu bradavky otužovala a stimulovala, a tak sa pripravila na náročné momenty dojčenia. Naozaj musí dojčenie spočiatku bolieť? Naozaj sú rozhryzené bradavky v pôrodnici niečím normálnym? Alebo je možné, aby dojčenie bolo pohodové a bezbolestné hneď od pôrodu?
Pre časopis Dieťa 2-3/2018
Klasický prípad: „Dojčenie sa krásne rozbehlo, mliečko nabehlo dokonca až tak, že spočiatku inak ako s odsávačkou sa nedalo zvládnuť, prírastky boli ukážkové, doktorka spokojná a zrazu prešli 3 mesiace a nastal problém… Drobec sa začína odťahovať od prsníka, prehýbať do luku a dokonca sa aj rozplače, len čo uvidí prsník. Nemá ani cumeľ, ani fľašu, ale normálne sa nadojčí len v polospánku, prípadne v šatke. Prírastky začali klesať a doktorka jednoznačne odporúča dokrmovať. Možno by som mu aj dala to umelé mlieko, ale suplementor (cievka na dokrmovanie) sa nedá použiť, však prsník odmieta. POMÓÓC, nechcem mu dať fľašu a skončiť s dojčením!”
časopis Dieťa 08-09/2017
Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jeho cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia. Pri biologickej starostlivosti sa matka pohodlne opiera a dieťa si ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca. Až dvadsať primitívnych novorodeneckých reflexov umožňuje dieťaťu, aby sa pohybovalo a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia (Colson a kol. 2008). Prirodzená poloha pri dojčení sa netýka len dojčenia. Nejde tu o postup, ale o podporu matiek v tom, aby držali svoje deti na mieste, ktoré Nils Bergman (2008) nazýva životným prostredím cicavcov. Poloha pololežmo je ideálna pre matkino pohodlie, ale nielen to. Táto poloha prirodzene zabezpečuje fascinujúcu konverzáciu matky a dieťaťa tvárou v tvár, ktorú po prvýkrát zdokumentovali Klaus a Kennel (1976).“ uvádza Suzanne Colson PhD, MSc, BA, docentka a pôrodná asistentka vo výskume na Canterbury Christ Church University College v článku, ktorého krátenú podobu so súhlasom autorky pripravila Ing. Jana Michálková.
Áno, dojčenie, a hlavne vzájomný vzťah, sa dá zlepšiť vždy. Príbeh o prekonaní štrajku ako bol uverejnený na www.najmama.sk : Ako prekonať štrajk v dojčení
Pri prirodzenej polohe môže dieťatko naplno využívať všetky reflexy, s ktorými ho vybavila príroda, aby našlo mliečko a prisalo sa. Zároveň mu anatómia a gravitácia umožňujú komfortné pitie s hlbokým zaborením brady do prsníka. Práve preto táto poloha predchádza problémom pri dojčení i pri tzv. malej brade (mikrognatii), ktorá sa negatívne prejavuje pri polohách, kde dieťatko nemá dostatočne vyvrátenú hlavičku (i pri priečnej polohe, kde je hlavička vyvrátená len čiastočne) a brada sa nedostane hlboko do prsníka.
odkaz na odborný výklad riešenia problematiky mikrognatie (malej brady) tu
Poloha pololežmo je ideálna aj do spoločnosti (záber je z podporky v MC Úsmev v Piešťanoch). Mamička i bábätko majú plný komfort a nič im neprekáža venovať sa komunikácii podľa vlastných potrieb…
Čítať ďalej
Jeden príbeh je o dvojičkách, kde sa podarilo zharmonizovať dovtedy hektiku pri dojčení – viac tu.
Druhý príbeh je takou trochou klasikou o problémoch, ktorú častokrát spôsobuje dojčenie v horizontálnej polohe – obľúbenej polohe kolíska. Táto poloha je u nás taká bežná, že ju považujeme za prirodzenú polohu. Prirodzená poloha však vyzerá trocha inak. Viac tu.