Pre časopis Dieťa 6-7/2022
Konečne ste sa ako-tak zžili doma s bábätkom, dojčenie vám pomáha v starostlivosti a vy by ste už radi vyrazili trošku za hranice všedných dní. Môžete vyraziť na krátku vychádzku, celodenný výlet, viacdňovú návštevu rodiny, ale aj na dovolenku.
pre časopis Dieťa 4-5/2022
Väčšina mamičiek si uvedomuje, že tehotenstvo a dojčenie nejde dokopy s legálnymi drogami (alkohol, fajčenie). Však väčšinou prísne riešia i lieky v prípade choroby a to nielen počas tehotenstva, ale i dojčenia. Mamičky sa často počas tehotenstva vzdávajú týchto drog, prípadne ich maximálne obmedzia. Ako sa však zachovať po pôrode, keď zlozvyk začína byť silnejší ako vôľa? Je správne v rámci ochrany zdravia dieťaťa radšej prestať dojčiť, aby si mamička dopriala svoje cigarety?
pre časopis Dieťa 2-3/2022
V čísle 4-5/2021 som sa venovala téme poklesu miery dojčenia vplyvom tzv. protipandemických opatrení: „COVID-19 (pozn. a najmä opatrenia s tým spojené) má významný vplyv na klinické postupy u matiek a novorodencov, konkrétne na podporné služby pri dojčení pre tehotné ženy a matky, ktorý vyústil do narušenia prirodzeného materského správania a bezprecedentného poklesu miery dojčenia.“
Bohužiaľ, leto prinieslo len mierne zlepšenie – mnohé prípravné kurzy, podporné skupiny dojčenia a pod. sa ani nerozbehli, nakoľko organizátori sa obávali podmieňovania vstupu testami a pod. Na jeseň sa situácia vystupňovala ešte viac, pribudol strach z nákazy, karantény – nielen mamičiek, ale aj poradkýň. Ak aj mamička nabrala odvahu pri problémoch osloviť poradkyňu, tak často sa k nej nevie ani dostať, nakoľko mnohé majú obmedzenú činnosť.
Riešenie rozhodne nie je jednoduché, ale pomoc sa dá získať. Treba si pripomenúť starú známu pravdu, radšej 1x vidieť ako 100 x počuť. Máme už moderné technológie, vďaka tomu je tu účinná pomoc na dosah ruky.
pre časopis Dieťa 10-11/2021
Mojich desať rokov dojčenia s tromi deťmi mi donedávna na naše slovenské podmienky prišlo ako veľmi pekné číslo. Samozrejme dúfajúc, že časom bude čoraz viac podobných mamičiek ako som ja. Číslo dvadsať rokov, ktoré mi povedala moja známa pri letnom rozhovore a zmienke o dojčení, mi temer vyrazilo dych. Povedala som si, že toto musím zaznamenať a sprostredkovať aj iným mamičkám. Čítať ďalej
pre časopis Dieťa 08-09/2021
Povojnové roky priniesli v Československu veľa zmien v starostlivosti o dieťa. Od vojnových čias bola k dispozícii detská výživa s upravenou bielkovinou kravského mlieka prof. Josefa Švejcara, ktorá na jednej strane zachránila množstvo detí, ale na strane druhej začala masívne vytláčať dojčenie. Aj keď sa prof. Švejcar stal neskôr veľkým propagátorom dojčenia a snažil sa zvrátiť prílišné používanie náhrady materského mlieka, socialistickej vláde nedojčenie vyhovovalo, nakoľko pri budovaní socialistickej vlasti potrebovala ženy zapojiť do výrobného procesu.
pre časopis Dieťa 06-07/2021
Vertikalizovanú polohu pri dojčení, ktorú obvykle uvádzam pod termínom poloha pololežmo, je v odbornom svete presadzovaná čoraz viac. Teraz prinášam odbornú prácu z nášho prostredia, a to od Slovenky Mgr. Zdenky Hanušovej, ktorá vyštudovala pôrodnú asistenciu na lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.
pre časopis Dieťa 4-5/2021
Tieto informácie sú veľmi zaujímavé, i keď ich priniesla firma Medela – áno tá, čo vyrába fľaše i odsávačky. Sú to veci, čo príliš dojčeniu neprispievajú, na druhej strane je fakt, že na západe je mnoho väčší rozkol medzi prácou a materstvom, pričom svojimi výrobkami sa snaží dojčenie stabilizovať. Áno, viem, je jasné, že dieťa potrebuje mamu, nie jej náhradu. Ale sú to paradoxne práve oni, čo si všimli a upozornili, že práve opatrenia proti Covidu zhoršili situáciu s dojčením.
COVID-19 (pozn. a najmä opatrenia s tým spojené) má významný vplyv na klinické postupy u matiek a novorodencov, konkrétne na podporné služby pri dojčení pre tehotné ženy a matky, ktorý vyústil do narušenia prirodzeného materského správania a bezprecedentného poklesu miery dojčenia. Čítať ďalej
pre časopis Dieťa 2-3/2021
Stretávam sa s tou diagnózou pravidelne, ale v poslednom období ani čo by sa vrece roztrhlo s podobnými prípadmi: „Robím pre dojčenie úplne všetko, nepoužívam cumlík ani fľašu, neustále dieťa prikladám k prsníku, pijem čaje na podporu tvorby mlieka, beriem bylinky na podporu tvorbu mlieka, ale dieťatko je nespokojné čoraz viac. Už som zúfalá, asi sme s dojčením skončili.“
Pre časopis Dieťa 12/2020-01/2021
Väčšina populácie berie cumlík ako bežnú súčasť starostlivosti o bábätko. Väčšina mamičiek sa však až príliš neskoro dozvie, že používanie cumľa popri dojčení sa spája so zbytočným rizikom predčasného ukončenia dojčenia a prechodu na umelú výživu, a tiež ďalšími zdravotnými rizikami (napr. zápal stredného ucha, zmenou vývoja čeľustí, zubných oblúkov a postavenie zubov, u matky častou kvasinkovou infekciou bradaviek .
Cumlík je umelá náhrada prsníka a nielen to, je to umelá náhrada mamy. Dieťatko spoznáva mamu cez prsko. Vtedy je spokojné, vie že je tam, kde patrí. K prsníku patria aj mamine ruky, ktoré pohladia, mamine oči, cez ktoré sa porozprávajú, mamin úsmev, ktorý vie dať aj bozk. V neposlednej rade je to aj mamina hruď, ktorá krásne vonia a v ktorej bije srdiečko, ktoré pozná úplne dôverne.
Pre časopis Dieťa 10-11/2020
V minulom čísle 8-9 som sa venovala nedojčiacim mamičkám. Bohužiaľ, veľká časť z nich sú matkami predčasniatok, kde systém v našich pôrodniciach nepodporuje spoločný kontakt, čo má veľmi často za následok nedojčenie.
Práve Nils Bergman, MB ChB, MPH, MD, ktorého štúdiu o nulovej separácii som predstavila v čísle 6-7, je zakladateľ medzinárodnej siete Kangaroo Mother Care, http://ninobirth.org/. Vďaka jeho systému klokankovania aj veľmi nezrelých bábätiek, majú tieto veľkú šancu na dojčenie, nakoľko majú k dispozícii mamu a jej prsník nepretržite. Bohužiaľ, tento spôsob starostlivosti je u nás zatiaľ v štádiu sci-fi, i keď sú jednotlivci i napr. organizácie ako Ženské kruhy, či Mamila, ktorí sa toto snažia zmeniť.
Chcela by som poukázať na našu realitu a ako sa na ňu čo najlepšie pripraviť. Ako sa hovorí, ak nie je možné zmeniť druhých, treba zmeniť seba. Ako prvé a základné je treba vedieť, že napriek všetkým možným prekážkam a dlhodobému odlúčenie je reálna šanca na dojčenie, len treba vytrvať v pozitívnom nastavení na vytúžené stretnutie s dieťatkom v kľude domova.
pre časopis Dieťa 8-9/2020
Klasická obranná reakcia u väčšiny našich mamičiek, ktoré nedojčia z rôznych príčin, hoci veľmi chceli. Vnímajú dojčenie ako veľmi prospešné, ale napriek tomu, že vynaložili obvykle veľké úsilie na jeho záchranu, nepodarilo sa a nedojčia. Ich úsilie o to byť dokonalou mamou nebolo plne úspešné a každú zmienku o výhodách dojčenia vnímajú ako útok na vlastné materské schopnosti, nakoľko sa, samozrejme, cítia byť rovnocenné s dojčiacimi matkami.
Majú pravdu, dojčenie nie je to, čo robí matku lepšou alebo horšou. Tento článok by som chcela venovať práve tým mamičkám, ktoré chcú dať svojim deťom všetko potrebné, i keď nedojčia, ale používajú fľašu. Pozor, za dojčenie sa pokladá aj použitie umelého mlieka, ale podaného cievkou. Vlastné materské mlieko podané fľašou je kŕmenie odsatým mliekom. V západných zemiach je to inak, tam sa za dojčenie pokladá aj odsávanie a podávanie fľašou.
Pre časopis Dieťa 02-03/2020
Laboratórium spoločného spánku profesora Jamesa McKennu skúma ako prostredie pri spaní odráža potreby rodiny. Presnejšie, ako to ovplyvňuje matky, dojčenie a dobrý vývin fyziologických a psychologický potrieb dieťaťa.
Za použitia tradičných antropologických a zdravotníckych výskumných techník rúca mýty a poskytuje vedcom, rodičom a spravodajským médiám presné vedecké informácie o rôznych režimoch spánku vrátane bezpečných postupov spolužitia.
Preklad odborného článku o novom termíne Breastsleeping:
Celá štúdia + krátená verzia Pre časopis Dieťa 04-05/2020
Vedecké pozorovania a teórie, Suzanne Colson, PhD,
Pre dojčenie je kontakt koža na kožu počas prvej hodiny po pôrode zlatým štandardom. Hoci po sebe nasledujúce metaanalýzy neuvádzajú žiadne nepriaznivé účinky, nedávny prehľad ukazuje nárast idiopatického (vzniknutý z neznámej príčiny) náhleho neočakávaného postnatálneho kolapsu (SUPC – sudden unexpected postnatal collapse) u zdravých detí po narodení, pričom identifikoval tri hlavné rizikové faktory: kontakt koža na kožu, dojčenie a poloha na brušku. Zároveň autoritatívne vizuálne materiály mlčky podporujú pozíciu matky ležiacu vodorovne na chrbte pri plazení dieťata k prsníku (tzv. breastcrawl), čo je tiež forma kontaktu koža na kožu (KKK). Nahé dieťa leží bruškom dole na tele svojej matky, ktoré je rovnobežné s podlahou – v polohe, ktorá je spájaná s náhlym úmrtím dieťaťa (SIDS – Sudden Infant Death Syndrom). Výskum biologickej starostlivosti (BS, voľnejší preklad poloha pri dojčení pololežmo), ktorý prvý skúma vplyv polohy matky na úspech dojčenia, naznačuje, že poloha matky pololežmo je optimálna na rozbeh dojčenia. Sklon tela matky zaisťuje, že dieťa leží na naklonenej rovine, čo je poloha, o ktorej je známe, že podporuje okysličovanie. Uhol sklonu matiek, ktorý je variabilný so stredom ku BS, a ktorý sa v literatúre o KKK a SUPC doteraz ignoroval, nezavisí od úrovne oblečenia. Tento komentár rozvíja argument ohľadom polohy na zvýšenie porozumenia potenciálnej úlohy sklonu tela matky pri znižovaní rizika idiopatickej SUPC.
Pre časopis Dieťa 12/2019-01/2020
Zima je typickým obdobím so zvýšenou chorobnosťou. Všetci vieme, že dojčenie má obrovský význam v prevencii a budovaní imunity, ale ako si poradiť, keď dieťatko alebo mama dojčiatka ochorie?
Pre časopis Dieťa 10-11/2019
Už v minulom čísle sme si ukázali, čo dokáže naša reč. Ako sa zmení pohľad na dojčenie, ak prestaneme hovoriť, že dojčenie je lepšie ako umelé mlieko, ale namiesto toho vždy pravdivo povieme, že umelé mlieko je pre dieťa horšie ako dojčenie. Odrazu umelé mlieko nebude vyzerať tak neškodne a dojčenie zrazu nebude luxusné, bude pre dieťa normálne a zároveň optimálne.
Tu máme tiež na prvý pohľad hru so slovíčkami. Však matka predsa vezme dieťa, nadojčí ho a ono sa zároveň dojčí. Áno aj nie. Predstavte si, že ste na hostine a pred vami sú švédske stoly plné dobrôt. Chodíte alebo sedíte, s rukou alebo vidličkou si vyberáte, na čo máte chuť. Ak vám nechutí, decentne to vyhodíte. Ak odhryznete príliš veľké sústo a zabehlo vám, tak si odkašlete a pokračujete ďalej. Keď sa do sýtosti najete, nájdete si kreslo alebo sofa, pohodlne sa natiahnete a zdriemnete si. Prípadne si tam sadnete spolu s drahým a popíjate víno Châteauneuf-du-Pape. Už len pri tej predstave sa vám asi zbiehajú sliny, však?
Pre časopis Dieťa 8-9/2019
Laktačná konzultantka hovorí matke: „Máte šancu poskytnúť dieťaťu najlepší možný štart do života, a to prostredníctvom špeciálneho puta dojčenia. Skvelé výhody pre vás a vaše dieťa vydržia celý život.“ A matka následne na to začne kŕmiť fľašou. Prečo? Čiastočne preto, lebo jej rozhodnutie pre fľašu mohlo ľahko podporiť informácie z brožúry o umelej výžive. Keď sú naše frázy a frázy odvetvia náhradnej mliečnej vzájomne zameniteľné, jeden z nás to robí zrejme nesprávne… a pravdepodobne to nie sú nadnárodné spoločnosti. Tu sú niektoré z jazykov, o ktorých si myslím, že podkopávajú naše dobré úmysly zakaždým, keď ich používame.
Časopis Dieťa 4-5/2019
Mamičkovská skúsenosť:
Som mama dvoch detí s trojročným vekovým rozdielom. Chcenie dojčiť bolo pre mňa jasnou a prirodzenou voľbou. Moje deti nemali cumlík ani fľašu, bola som si vedomá toho, že tieto môžu dojčenie skomplikovať. Napriek tomu nás neminul dojčenský štrajk. Tu je naša skúsenosť:
Rozhovor s Mnislavom Zeleným – AtapanomČasopis Dieťa 2-3/2019
Pochybnosti o dobrom priberaní dieťatka sú časté. Niekedy sú pochybnosti, či nepriberá veľa a niekedy zasa opačne.
Typická otázka medzi mamičkami na sociálnych sieťach – „Boli sme na kontrole v dvoch mesiacoch a doktorka zistila, že bol slabý prírastok a prikázala dokrmovať. Ja však výlučne dojčím a nechcem si pokaziť dojčenie umelým mliekom. Čo mi poradíte?“ Medzi klasickými radami ako zvýšiť tvorbu mlieka, či už stravou alebo častým dojčením, padne často aj odporúčanie na ignorovanie slabých prírastkov. V zmysle – ak dobre papá, ciká a je aktívne, tak je všetko určite v poriadku a čísla nemusia hovoriť pravdu.
Na portáli www.happybaby.sk je postupne umiestnená séria mojich článkov o dojčení:
11 – Umelé náhrady – odsávačka mlieka
10 – Umelé náhrady prsníka – klobúčik
9 – Umelé náhrady prsníka – cumlík
8 – Umelé náhrady prsníka – dojčenská fľaša
7 – Ako dojčiť – Zvyšovanie príjmu mlieka
6 – Ako dojčiť – Začiatky dojčenia
5 – Ako dojčiť – Prirodzená poloha pololežmo PODROBNÝ NÁVOD S FOTKAMI
3 – Ako by mali vyzerať prvé chvíle po pôrode
Môj príspevok v časopise Dieťa 6-7/2018
Veľmi často sa stretávame so stavom, ktorý mamičky a široká verejnosť nazývajú „zápal prsníka“. Je to stav, kedy sú prsia bolestivo naliate, zatvrdnuté, cítiť v nich tvrdé hrče, pokožka nad daným miestom začína postupne červenieť. Neskôr sa u ženy môže objaviť aj teplota, ktorá veľmi rýchlo stúpa aj na 39°C. Žena sa cíti slabá, unavená, máva zimnicu – podobne ako pri chrípke. Často sa to hneď označí ako zápal prsníka a žene sú preventívne nasadené antibiotiká, ktoré však často nemusia problém vôbec vyriešiť, pretože sa vôbec nemusí jednať o bakteriálny zápal, na ktorý sú primárne antibiotiká určené a býva skôr zriedkavý.
Pre časopis Dieťa 2-3/2018
Klasický prípad: „Dojčenie sa krásne rozbehlo, mliečko nabehlo dokonca až tak, že spočiatku inak ako s odsávačkou sa nedalo zvládnuť, prírastky boli ukážkové, doktorka spokojná a zrazu prešli 3 mesiace a nastal problém… Drobec sa začína odťahovať od prsníka, prehýbať do luku a dokonca sa aj rozplače, len čo uvidí prsník. Nemá ani cumeľ, ani fľašu, ale normálne sa nadojčí len v polospánku, prípadne v šatke. Prírastky začali klesať a doktorka jednoznačne odporúča dokrmovať. Možno by som mu aj dala to umelé mlieko, ale suplementor (cievka na dokrmovanie) sa nedá použiť, však prsník odmieta. POMÓÓC, nechcem mu dať fľašu a skončiť s dojčením!”
Špeciál časopisu Dieťa, Dojčiatko&batoľa č.4 2017. Môj príspevok o škodlivosti civilizačných zásahov do prirodzených procesov pôrodu a materstva.
Vďaka našim schopnostiam si vieme prírodu podriadiť tak, aby sme si uľahčili našu existenciu. Potraviny priemyselne spracúvame, nepijeme zo studničky pomocou dlane, spíme na posteli a v teplej izbe, chodíme oblečení, vozíme sa v aute. Zmenili sme na našom vzťahu k prírode všeličo, ale napriek tomu, že sa veľmi snažíme, biológiu pri zrode dieťaťa sme ľudskými prostriedkami nijako zmeniť nedokázali, i keď sa o to všemožne snažíme. Naprogramované vzorce z prírody stále vychádzajú ako tie najvhodnejšie pre vývin dieťatka. Samička v prírode to má jednoduché, musí využiť len inštinkt a to, čo jej ponúka prostredie. My však žijeme vo vyššom civilizačnom stupni a spoločnosť nám často diktuje, čo máme pokladať za normu, a čím sa máme riadiť. Je to však skutočným prínosom pre diádu matka-dieťa?
Pre časopis Dieťa 10-11/2017
„Z mojej skúsenosti, ak mamička zvažuje odstavenie, zväčša jej chýbajú informácie a podpora dojčenia zo strany spoločnosti. Na druhej strane, aj WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) hovorí, že asi od dvoch rokov veku dieťaťa má dojčenie vyhovovať dieťaťu i matke. Dovtedy treba veľa ponúkať, potom už môžu nastávať dohovory (mliečko dám, keď prídeme domov; najprv dám mliečko bábätku, až potom tebe…). Ak sa aj napriek informáciám a podpore javí mamičke odstavenie ako lepšia voľba, potom je to jedine ona, kto má právo o tom rozhodnúť.“
Celý článok tu: https://www.dieta.sk/ako-neodstavit-dietatko/
Príhovor ku odstaveniu od Adriany Kráľovej: tu