Od poradkyne Michaeli Topinkovej:
So zvolením Moniky zdieľam jej fotografie aj príbeh. Stálu ju to veľa energie a nervov, ale vytrvala, pozbierala svoje kompetencie a teraz dojčí, nosí a spí spoločne s dcérkou v jednej posteli.
Od poradkyne Michaeli Topinkovej:
So zvolením Moniky zdieľam jej fotografie aj príbeh. Stálu ju to veľa energie a nervov, ale vytrvala, pozbierala svoje kompetencie a teraz dojčí, nosí a spí spoločne s dcérkou v jednej posteli.
Nosiť dieťaťko v šatke, či inom nosiči môže naozaj každá mamina a to hneď od narodenia až kým sa dieťa nebehá samé .
Prirodzená poloha – velka prezentácia kliknúť na stiahnutie
V danej prezentácii je výsledok mojich osobných i poradenských skúseností, školení a názorov iných odborníkov. Spája sa tu skúsenosť pôrodných asistentiek a dúl z procesov prirodzeného pôrodu, s presným pochopením asymetrického prisatia, bez ktorého by sa mnohé problémové dojčenia nedali vyriešiť (Dr. Newman) a pozorovaním správania sa príbuzných nášho biologického druhu, ale i ostatných cicavcov.
Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dokonca aj v USA v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004). Mnoho rodičov si pred narodením bábätka kúpi postieľku a neplánuje s dieťaťom spať, ale prirodzene zistia, že sa nočná starostlivosť zjednoduší, a k tomuto objavu dospejú väčšinou tak, že bábätko po nadojčení jednoducho zostane spať v posteli.
(Preklad článku profesorky K. Dettwyler, originál sa nachádza tu: Sleeping through the Night)
Katherine A. Dettwyler, Ph.D. Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University
(Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.)
Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočnom úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach a z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, ako by sa mali správať, a zrazu naše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Čítať ďalej