autor: Boby Suzy Petrášovci
Už dlhšie bojujem s večerným nepokojom bábätka a chcem napísať svoje zistenia po mesiaci, kedy mi radila pediatrička pospať si cez deň s bábätkom (domnievala sa, že únavové látky prechádzajú do mlieka a bábo potom večer plače).
Toto je pohľad na veľmi dobre sa dočiace bábätko po úprave polohy, ktoré má 10dní, upravnené -4 týždne gestačný vek. Aj pre takéto malé dieťatko je vertikálna poloha pololežmo (viac viď článok alebo videá) optimálna a prirodzená. Bolo úžasné sledovať , a dúfam, že je to vidieť i z foto, ako si vychutnáva pohodlie živej postieľky na mamičke.
Od českej poradkyne pri dojčení Mirky Cheb:
„Z porodnice jsem odcházela pátý den po porodu. Po porodu císařským řezem, v celkové anestézii. Operace byla plánovaná, protože můj syn seděl v bříšku zadečkem napřed a očekávalo se, že bude mít přes 4 kg. Dle plánu operací na týden byl vybrán den příchodu mého miminka na svět. Byl vybrán. Až teď s odstupem času mi dochází, jak absurdní to celé bylo – ta neschopnost respektovat základní přírodní pravidlo, že „až uzraje, upadne“. Plánovaná operace na vyndání mého miminka, tedy „porod“, měla pro mě několik významných důsledků. Mezi nejzávažnější patří jednak to, že se vzpomínka na můj „porod“ smrskla na plytký rozhovor se zřízencem Jardou, který mě vedl na operační sál, a koženými řemeny mi připoutal nohy i ruce k operačnímu lehátku, a jednak „ne-schopnost“ kojit. Se vzpomínkou na to, jak přišel můj syn na svět, už nic neudělám. S „ne-schopností“ kojit jsem se rozhodla bojovat.
Courtesy of Milk by Noemi Weis
„Through an intimate and artistic lens, Milk brings a universal perspective on the politics, commercialization and controversies surrounding birth and infant feeding over the canvas of stunningly beautiful visuals and poignant voices from around the globe. Inspiring, informative, provocative and sensitive, Milk celebrates bringing a new life into this world with a strong call to action and reflection.“
Pred pár dňami informoval dr. Jack Newman na svojich stránkach o novom dokumente o dojčení MILK – Born into this world (MLIEKO – Narodiť sa do tohto sveta) režisérky Noemí Weis: Čítať ďalej
Od poradkyne Michaeli Topinkovej:
So zvolením Moniky zdieľam jej fotografie aj príbeh. Stálu ju to veľa energie a nervov, ale vytrvala, pozbierala svoje kompetencie a teraz dojčí, nosí a spí spoločne s dcérkou v jednej posteli.
Nosiť dieťaťko v šatke, či inom nosiči môže naozaj každá mamina a to hneď od narodenia až kým sa dieťa nebehá samé .
Prirodzená poloha – velka prezentácia kliknúť na stiahnutie
V danej prezentácii je výsledok mojich osobných i poradenských skúseností, školení a názorov iných odborníkov. Spája sa tu skúsenosť pôrodných asistentiek a dúl z procesov prirodzeného pôrodu, s presným pochopením asymetrického prisatia, bez ktorého by sa mnohé problémové dojčenia nedali vyriešiť (Dr. Newman) a pozorovaním správania sa príbuzných nášho biologického druhu, ale i ostatných cicavcov.
Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dokonca aj v USA v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004). Mnoho rodičov si pred narodením bábätka kúpi postieľku a neplánuje s dieťaťom spať, ale prirodzene zistia, že sa nočná starostlivosť zjednoduší, a k tomuto objavu dospejú väčšinou tak, že bábätko po nadojčení jednoducho zostane spať v posteli.
(Preklad článku profesorky K. Dettwyler, originál sa nachádza tu: Sleeping through the Night)
Katherine A. Dettwyler, Ph.D. Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University
(Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.)
Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočnom úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach a z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, ako by sa mali správať, a zrazu naše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Čítať ďalej
