Málo mlieka? Naozaj?

pre časopis Dieťa 2-3/2021

Málo mlieka? Naozaj?

Stretávam sa s tou diagnózou pravidelne, ale v poslednom období ani čo by sa vrece roztrhlo s podobnými prípadmi: „Robím pre dojčenie úplne všetko, nepoužívam cumlík ani fľašu, neustále dieťa prikladám k prsníku, pijem čaje na podporu tvorby mlieka, beriem bylinky na podporu tvorbu mlieka, ale dieťatko je nespokojné čoraz viac. Už som zúfalá, asi sme s dojčením skončili.“

V rozhovore s mamičkou sa dozviem zvyčajne nasledovné:

  • Množstvo mliečka bolo podľa pocitov matky skôr viac ako menej, často potvrdí, že mlieko niekedy až strieka
  • Dokrmovanie doposiaľ nebolo potrebné
  • Od predošlých poradkýň bolo odporúčané maximálne dávkovanie byliniek (dokonca viac, ako zvyknem odporúčať v prípade potreby ja)
  • Zvyšovanie tvorby mlieka bolo odporúčané často bez toho, aby poradkyňa videla dojčenie aspoň on-line a bez toho, aby boli vyhodnotené prírastky
  • Rovnaké odporúčanie dajú viaceré poradkyne, na ktoré sa mama obráti
  • Dieťa je napriek zvýšenej podpore tvorby mlieka stále nespokojné, prsník odmieta, napína sa ako luk, plače
  • Jediná odporúčaná poloha je priečna poloha, výnimočne dojčenie v šatke.
  • Poležiačky je to ešte ako-tak
  • Typický vek štrajku je okolo 2-3 mesiacov
  • Prírastky v prvých mesiacoch boli výborné, dieťatko je na prvý pohľad dobre živené
  • Niekedy mamička tento boj vzdá a prejde na fľašu, lebo otecko sa už nemôže pozerať na tento boj a ani na to, koľko podporných prostriedkov do seba žena dáva

Bohužiaľ, nesprávne vyhodnotenie príčiny vedie k nesprávnemu riešeniu následkov. Nejednej mamičke príde zvláštne odporúčanie na zvyšovanie tvorby mlieka, ale podriadi sa, keďže vidí, že dieťatko prsník odmieta. Okrem toho, autorita je autorita, a keď rovnako poradia viaceré poradkyne, tak asi vedia, čo robia. Bohužiaľ, situácia sa nezlepšuje, skôr opačne.

Ako spoznať skutočnú nízku tvorbu mlieka?

  • Dieťa spočiatku na prsníku pekne pije, vidieť ako pekne prehĺta, po chvíli začne sať naprázdno (rýchle pohyby sánkou), pustí prsník, prípadne ho natiahne a znova sa pokúša prisať. Ak mamička začne v tej chvíli stláčať prsník, tak sa pitie aspoň na chvíľu zlepší. Keď sú pokusy neúspešné, tak po chvíli sa pustí prsníka celkom a rozplače sa. Pri presune na druhý prsník začne piť.
  • V prípade potreby pekne zareaguje na dokrmovanie po cievke. Tú tiež odporúčam ako prvú voľbu ešte pred zvyšovaním tvorby mlieka bylinkami, nakoľko často stačí pár dní zmeny manažmentu dojčenia a tvorba sa upraví
  • Plienky nie sú dostatočne precikané, málo stolice
  • Prírastky sú nízke (viď článok xy), čo obvykle vyhodnotí aj pediater
  • V prípade výnimočne nízkej tvorby mlieka hrozí dehydratácia – v plienke sa dajú nájsť kryštáliky moču, dieťa je obvykle apatické, veľa spí a javí sa ako veľmi dobré

Ako naopak spoznať, že mlieka je dostatok a štrajk spôsobuje jeho silný tok:

  • Dieťatko má dostatočne pocikané plienky
  • Je aktívne, živé
  • S prírastkami nie je problém, skôr naopak, často idú raketovo hore
  • Nebolo zatiaľ potrebné dokrmovanie!
  • Dieťa po počiatočnom pití začne štrajkovať a odmieta sa opätovne prisať. Platí to aj o preložení na druhý prsník, či snahe o dokrm cez cievku.

 

Analýza problému štrajku zo silného toku mlieka

Problém nie je v nízkej tvorbe mlieka, ale paradoxne, v jeho nadbytku a zároveň v nevhodnej polohe pri dojčení. Dieťa v prirodzenej polohe (pololežmo, obkročmo alebo vertikálne v šatke) ovláda dojčenie samé. Dosť dobre to zvláda aj poležiačky na posteli v ľahu naboku. Bez problémov sa tam samé zodvihne, prisaje, a keď mu zabehne, tak si odkašle. V prirodzenej polohe má hlavičku v záklone, čo mu umožňuje zvládať silný tok mlieka, nakoľko sa uvoľní dýchacia trubica. Brada je hlboko ponorená do prsníka, čo opäť umožňuje dobrú reguláciu sania.

Oproti tomu dieťa v horizontálnej polohe – či už klasicky v polohe kolíska alebo v priečnej polohe, je pri dojčení plne odkázané na mamu. Keď ho mlieko po spustení začne zalievať, zosunie sa na koniec bradavky, kde len mierne pocuckáva (čo postupne znižuje tvorbu mlieka) alebo sa začne brániť, ak ho mamička drží príliš silno. V dvoch – troch mesiacoch navyše dieťa podrástlo, začína sa zaujímať  o svet okolo, dojčenie má v malíčku, často mu stačí zopár hltov na nasýtenie. O to viac mu vadí, ak ho niekto núti byť pri tom striekajúcom prsníku, hoci svet okolo je zaujímavejší. V noci až taký problém nie, lebo jednak poležiačky na posteli zvládla obsluhu prsníka aj samé a okrem toho je v polospánku, takže menej bojuje.

 

Riešenie

Okamžite treba zmeniť polohu pri dojčení tak, aby bolo dieťa pri dojčení samostatné, t.j. v prirodzenej vertikalizovanej polohe. Na štrajkujúce dieťa najúčinnejšie funguje šatka, kde je dieťa v pohybe obmedzené a mamička najľahšie zvláda zmenu polohy a zároveň môže jednoduchšie aktívne ponúkať prsník. Ak dieťa spolupracuje, tak pri sedení treba použiť polohu pololežmo (viď video https://youtu.be/s3in6LiVmzE, resp. ho nájsť na mojej webovej stránke).

Šatka je najúčinnejší pomocník aj v tom, že sa ňou získava sloboda a nie je potrebné striehnuť na každé zaplakanie bábätka. Veľmi dôležitú úlohu zohráva psychika. Doposiaľ sa celé dianie točilo okolo dojčenia a obáv z toho, či dieťa dosť pije – teraz je potrebné úlohy otočiť. Mama sa musí stať viac „egoistická“, zameraná na svoje potreby. Dieťa sa musí prispôsobiť a ísť v šatke všade tam, kam mama potrebuje. Či do obchodu, na výlet alebo hoci na toaletu J. Ak chce piť, nech pije, prsník má predsa pred nosom. 2-3 mesačnému dieťaťu s dobrým satím a s dobrým zdrojom mliečka, obzvlášť, ak si prešlo štrajkom, často stačí na uspokojenie len zopár hltov mlieka. Mamičky to veľmi mätie, lebo si pamätajú veľmi dobré pitie počas prvých týždňov, kedy strávilo na prsníku dlhé chvíle. Na upokojenie stačí sledovať pocikané plienky a občas skontrolovať prírastky. Celkovo u detí odmietajúcich prsník treba byť vďačný za každé jedno prisatie, za každý hlt, bez plaču. Riešiť v prvom rade vzájomnú spokojnosť, radosť zo vzájomného kontaktu.

Treba zrušiť akúkoľvek vonkajšiu podporu tvorby mlieka – čaje, bylinky (pozor, tam znižovať postupne, nie zo dňa na deň), navyšovanie tvorby odsávaním.

Zmena by sa mala prejaviť dosť rýchlo, obvykle po prvej zmene polohy. Niekedy je náročné túto zmenu zvládnuť, lebo chýba istota v nadbytku mlieka. Neodporúčam vtedy kontaktovať opätovne poradkyne s certifikátom o.z. Mamila, nakoľko už dlhodobo riešia takýto štrajk len priečnou polohou a navyšovaním tvorby mlieka umelými prostriedkami (v minulosti používali liek s účinnou zložkou Domperidon, čo však bolo neskôr kvôli jeho nadužívaniu,  a s tým spojenými n.ú., zakázané.) Bola by som veľmi nerada, keby podobný osud stihol aj bylinky, lebo tam, kde ich treba, vedia naozaj pomôcť.

Tu stačí zapojiť vlastnú intuíciu, ktorá hovorí, že ak ste mali doposiaľ dostatok mlieka, tak asi nebude niečo správne na odporúčaní zvyšovania tvorby mlieka.

Ak napriek radám uvedeným v tomto príspevku potrebujete pomôcť, zmena polohy sa nedarí. neváhajte, kontaktujte ma.

PS: Tiež mám certifikát o.z. Mamila, preto poznám jednotné protokoly združenia, ktorých základom je priečna poloha (upravená horizontálna poloha). Prešla som však na postupy odporúčané Suzanne Colson, ktoré súhrnne nazýva Biologická starostlivosť: Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jeho cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia. Pri biologickej starostlivosti sa matka pohodlne opiera a dieťa si ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca (Colson a kol. 2008). Prirodzená poloha pri dojčení sa netýka len dojčenia. Nejde tu o postup, ale o podporu matiek v tom, aby držali svoje deti na mieste, ktoré Nils Bergman (2008) nazýva životným prostredím cicavcov. Poloha pololežmo je ideálna pre matkino pohodlie, ale nielen to. Táto poloha prirodzene zabezpečuje fascinujúcu konverzáciu matky a dieťaťa tvárou v tvár, ktorú po prvýkrát zdokumentovali Klaus a Kennel (1976).“ uvádza Suzanne Colson PhD, MSc, BA, docentka a pôrodná asistentka vo výskume na Canterbury Christ Church University College. Viac v článku v časopise Dieťa (8-9 2017).

Prehlásenie:

Ing. Jana Michálková, poradkyňa pri dojčení , www.dojcenie.eu, sa venuje poradenstvu pri dojčení od roku 2010, sama dojčila 10rokov. Postupuje podľa odporúčaní Suzanne Colson PhD, MSc, BA, súhrnne nazvanými Biologická starostlivosť, kde jedným z najvýznamnejších faktorov dojčenia je prirodzená poloha pololežmo. Neodporúča a odmieta…..

Skúsenosť so štrajkom z pohľadu mamičky Pauly:

Problematické dojčenie bolo už od pôrodu, kedy som si čiastočne pomohla užívaním byliniek. Keď dcéra, vtedy asi mesačná, začala odmietať dojčenie, prvá laktačná poradkyňa mi odporučila opätovne zvýšiť ich množstvo, pričom dojčenie skontrolované nebolo a nedokrmovala som. Bola som v neustálom strachu, že mám málo mlieka, a tak som sa celý čas spoliehala na podporu jeho tvorby bylinkami. Keďže zvýšenie dávkovania pomohlo len krátkodobo a opäť sme zažívali štrajk (malá mala asi 2,5 mesiaca), skúsila som osloviť laktačnú poradkyňu Janku, ktorá ma odlišný prístup k dojčeniu zakladajúci sa na prirodzenej vertikalizovanej polohe pri dojčení. Tá ma po videohovore, kde mi pomohla upraviť polohu, skontrolovala dojčenie a prírastky,  ubezpečila, že mlieka mám dosť, a tak som začala postupne znižovať dávky. Vysvetlila mi, že práve jeho veľmi vysoká tvorba a pitie v nevhodnej polohe spôsobovalo odmietanie. S postupným zrušením byliniek sa žiadne negatívne zmeny v dojčení neuskutočnili, naopak, dcéra prospievala dobre a ja som tak nadobudla istotu, že mám dostatok mlieka aj bez nich. Okrem tejto zmeny prišla aj ďalšia – priečnu polohu, ktorá mi bola nepohodlná a spôsobovala mnoho komplikácii, som vymenila za dojčenie poležiačky, pololežmo a v šatke. Dnes má dcérka 3,5 mesiaca a vďaka radám pani Janky som sa dostala do väčšej pohody, moje myšlienky sa prestali točiť okolo množstva mlieka a celkovo dojčenie pre mňa nadobudlo iný rozmer. Každú maminu, ktorá prechádza podobným problémom a obavami povzbudzujem k tomu, aby dennodenne nesústredila svoju pozornosť na to, či ma dostatočnú produkciu mlieka a v prípade krízy nesiahala hneď po bylinkách, ale skúsila dojčiť bábätko v prirodzenej vertikalizovanej polohe. Verím, že si pomocou týchto zmien začne viac dôverovať a s bábätkom sa zladia natoľko, že mliečka bude postupne toľko, koľko má byť. Nie vždy to ide jednoducho a nie vždy je dcéra pri dojčení spokojná, no v tom prípade mám po ruke šatku, ktorá zatiaľ takéto drobné štrajky vždy vyriešila.