Prirodzenosť vertikálneho nosenia
Etnograf Mnislav Zelený Atapana (*1943)
Celý život pôsobí ako kultúrny antropológ na voľnej nohe a vďaka svojim pobytom medzi amazónskymi indiánmi sa stal nielen uznávaným odborníkom na život a kultúru domorodých etník Amazónie, ale predovšetkým ich priateľom.
Prepis z rozhovoru , od cca 19.tej minúty ku výchove detí:
„Ich život je prirodzený, náš život je neprirodzený vo všetkom. Nech už je to v obliekaní, v chodení, vo všetkom. Správne by sme mali aspoň chodiť bosí, aby sa aj to telo správalo inak. Správne by deti mali matky nosiť na sebe, aby ich psychika bola lepšia. A to vo vertikálnej polohe. Samozrejme, že kočiariky škodia, to je úplné šialenstvo. Deti niekam odkladáme, jednoducho je to odkladanie. Spite a dajte nám pokoj. Kočiariky, buginy, postieľky – to všetko je zle, je to proti psychike toho dieťaťa. A tiež vidno, že sme sa poučili a veľa mamičiek už nosí deti v šatke. Odborník jednoducho povie, že spojenie, čo najdlhšie spojenie s materským telom posilňuje psychiku dieťaťa, aby bolo vyrovnané a silné. A ak ho dáme bokom, tak tam sa poneviera, reve. Prečo deti rumázgajú? Lebo im chýba dotyk, materský dotyk. My ich odkladáme.
Ich (indiánska) výchova fascinuje. Vertikálna poloha je dôležitá, nie tá horizontálna. Všetko máme vo vertikále – podzemie, zem, nebesia. Jednoducho pozeráme smerom hore, k nebesiam, či už k božstvu alebo čomukoľvek inému. Preto telo tiež rastie hore, do výšky. Keď sa začneme hrbiť, je to zle. Zle chodíme, máme topánky. To všetko spolu súvisí. Máme ortopedické vložky, lebo sme zničení asfaltom, tým všetkým. Nebeháme po džungli, bosí. Ich deti sú krásne rovné, nemajú problém s chrbticou, tam civilizačné choroby nepoznajú. Tá vertikála im pomáha motoricky – keď vidím ako lezie po strome, skáče – je to jednoducho šelma. My sme zvieratá, na to zabúdame. Našim deťom podstrkujeme bavlnky, postieľky a toto a tamto, aby sa malo tzv. dobre, aby malo blahobyt, pohodlie. A táto pohodlnosť ničí naše fyzické i duševné telo.“
Ahojmama.pravda.sk: Etnológ Mnislav Zelený Atapana: Bolesť je pre Indiánov nevyhnutná súčasť života, vnukov šľahám pŕhľavou
Iný zaujímavý článok od autora
Pingback: Rozhovor s Mnislavom Zeleným Atapanom | dojčenie