Naozaj existuje kolika?
autor: Boby Suzy Petrášovci
Už dlhšie bojujem s večerným nepokojom bábätka a chcem napísať svoje zistenia po mesiaci, kedy mi radila pediatrička pospať si cez deň s bábätkom (domnievala sa, že únavové látky prechádzajú do mlieka a bábo potom večer plače).
Snažila som sa byť vyspatá, nebyť cez deň nervózna a áno, určite je to pravda, pretože dieťa upokojí iba pokojná matka. ALE… večerný plač neprestal. Skúšali sme všetko, trpezlivosť, láskyplnosť, šatku, fit loptu, nosenie, dojčenie, biely šum, dokonca som bola ochotná vyskúšať aj veci, ktoré by mi boli inak proti srsti ako pevné zavinutie, cumlík… Dokonca sme zistili, že poloha uchopenia novorodenca, ktorá kolovala internetom od jedného pediatra naozaj funguje J. Upokojilo ju všeličo. Ale iba na chvíľu…
Nič z toho samo o sebe nevyriešilo to trojhodinové každodenné trápenie, úporný plač, ruky, nohy v kŕči a nekonečný krik malinkej. Veruže som si už aj ja poplakala. Nechcela som sa však zmieriť tvrdením niektorých pediatrov ako pri prvom synovi, že to ho bolí bruško, upravte stravu, kúpte si probiotiká. NIE. Bruško to nebolo a cez deň bolo všetko v poriadku, malá prdkala zdravo a nemala problém s trávením. V tomto sa opieram o knihu Koncept kontinua (KK) plus autora knihy Nejšťastnější miminko v okolí. V oboch knihách sa spomína, že deti domorodcov nemávajú tzv. koliky a plynatosť nie je spôsobená stravou, ale stresom, ktorý vzniká z nedostatku fyzického kontaktu dieťaťa s matkou a odporúča sa časté nosenie v šatke (moje dieťa, ale bolo celý deň nosené plus spoločné spanie). Autor druhej knihy dokonca odvážne tvrdí, že trojmesačné koliky ako také NEEXISTUJÚ. Je to vraj z preťaženia nervovej sústavy novorodenca. Je preťažený a nedokáže zaspať. A naozaj, oproti domorodcom máme omnoho viac blikajúcich svietiacich žiariacich vecí a žiarení, ktoré môžu na nevyvinutú nervovú sústavu vplývať.
Spočiatku som sa držala toho, že moje dieťa je preťažené. Skúsila som „Päť zásad na koliku a plač miminka podľa pediatra Harveyho Karpa„. A tak som ju uspávala v šatke pri najmenšom náznaku nervozity, aby nebola preťažená. Na niektoré deti to platiť môže, na nás to neplatilo. Večerný plač stále neprestával. Boli sme už vysilení a zúfalí.
Potom sa mi v hlave vynorila pasáž z nejakej knihy (tuším KK), kde sa písalo ako plač slúži bábätku aj na odbúranie nahromadenej energie, ktorú nemá kde vybiť. Písalo sa to v súvislosti s cumlíkom. Ak plače bábo preto, že nemá kde vybiť svoju energiu, a my mu zapcháme ústa cumľom, znemožníme mu zbaviť sa negatívnych pocitov. Tak mi to docvaklo. Čo ak nie je preťažená, ale práve naopak? Čo ak má energie príliš? Áno, nosím ju v šatke a v KK sa spomína, že bábo práve týmto spôsobom vybíja energiu. Ale spomínalo sa tam aj to, že vo voľných chvíľach deti vyhadzujú do vzduchu, dvíhajú hore dole a potom bezpečne do maminej náruče. A to je jasné, že naše aktivity ako umývanie riadu na jednom mieste alebo sedenie pri PC sú omnoho sterilnejšie, ako keď oni chodia do kopca pre vodu a pod.
Tak som skúsila poslednú možnosť. Po prebudení sa napapala, triafala rúčkou do mojej tváre, na brušku sa chcela odrážať od mojej ruky a posúvať sa tak na posteli, potom hopkala do vzduchu (náramne ju to bavilo), potom lietadielko. Keď už stačilo, tak zmena prostredia. Položila som ju v kúpeľni na prebaľovací pult, kým sa popozerá a upokojí, ešte sme sa ponosili chvíľu a zaspinkala. A podstatná vec – ten večer malinká neplakala. Ani ten ďalší.
Každé dieťa je iné, len som chcela zhrnúť do jedného svoje postrehy a to, že múdry rodič sa nemusí uspokojiť s BioGaia kvapkami a tvrdením, že to prejde 3 mesiacoch….
Pekný deň všetkým mamičkám a bábatkám 🙂
PS: Tu by som ešte spomenula vyjadrenie manželov Hláskových, ktorí založili v ČR ranú pestúnsku starostlivosť o novorodencov až do jedného roka. To znamená, že vďaka nim nechcené bábo nie je odložené v detskom domove, kde naňho nemajú čas a separované plače v postieľke, ale je v pestúnskej rodine od narodenia. Sami vychovali takto už aspoň 11 novorodencov. Na ich 6 hodinovej prednáške p. Hlásková spomínala že v 80 percentách bábo neplače preto, že je hladné pokakané a pod., ale že mu chýba ZMENA. Nová poloha, nový podnet, na bruško, do šatky, pohyb… a naozaj, za 6 hodinovú prednášku ich 2 týždňový zverenec ani raz nezaplakal – reagujú ešte skôr ako začne plakať – na zrýchlené nespokojné dýchanie.