Od poradkyne Michaeli Topinkovej:
So zvolením Moniky zdieľam jej fotografie aj príbeh. Stálu ju to veľa energie a nervov, ale vytrvala, pozbierala svoje kompetencie a teraz dojčí, nosí a spí spoločne s dcérkou v jednej posteli.
Kontaktovala ma asi mesiac po narodení dcérky. Po počiatočných problémoch s opakujúcimi sa zápalmi, ktoré skončili nakoniec abscesom riešeným chirurgicky v nemocnici, jej bolo doporučené prestať z postihnutého prsníka dojčiť. Do tej doby sa snažila svoje ťažkosti s dojčením riešiť pomocou sestier v pôrodnici a lekárom. Po doporučení prestať dojčiť z jedného prsníka sa ozvala mne, čoby laktačnej poradkyni, ako to teda je. Až na konci rozhovoru sa zmienila, že dojčí s klobúčikmi. Prečo vlastne nevedela, jednoducho jej ich v pôrodnici dali… Doporučila som skúsiť to bez klobúčikov, koža na kožu a z oboch prsníkov bez obmedzenia. Rovno som jej odporučila vertikálnu polohu, pretože som mala zrovna čerstvú, veľmi pozitívnu skúsenosť s odstránením klobúčiku pomocou vertikálu. S Monikiným dovolením sem kopírujem niečo málo z jej správ (býva ďaleko), takže všetko zvládla sama s podporou cez telefón, email a FB správy.
20.1. „Hneď som tu vertikálnu polohu začala skúšať. Na prisatie bez klobúčiku to pôsobí úplne zázračne – zvláda to. Takže po technickej stránke problém až tak nie je. Už predtým sa niekedy prisala bez klobúčika, ale ako keby jej to nešlo. Problém však je, že sa prisaje, pije, prehĺta, ale za 10 sekund zistí, že je niečo inak ako bola zvyknutá a začne sa odtrhávať, hnevať sa a plače. Ukľudním ju a opakuje sa to niekoľkokrát až nakoniec nechce ani klobúčik. V ďalšej chvíli ju ukľudní až klasická poloha na boku a klobúčik…. Snažím sa vydržať, ale nechcem ju zas moc trápiť….“
Podporila som jej snahu o dojčenie bez klobúčikov a doporučila som vytrvať skutočne bez nich, koža na kožu a vo vertikáli.
22.1. “ Tak včera to bol hrozný boj… už som pozerala po klobúčiku a mala ruku na telefóne, že Ti zavolám, že to jednoducho nejde… Malá pol dňa odmietala piť, len plakala, keď som ju prikladala, stále sa odtrhávala. Bolo hrozné vidieť tie slzy a aká je nešťastná a hladná… Jirka, keď to videl, že nech sa už na to vykašlem… Ja som vydržala a na poludnie sa konečne trocha napila. Behom popoludnia sa to postupne zlepšovalo. Včera preplakala skoro celý deň… Dnes je to o poznanie lepšie. Je síce ešte nekľudná a niekedy pri dojčení plače. Naposledy sa však napila celkom pekne. Myslím, že máme vyhrané. Ach, to sú boje… Nevie, kto z nás dvoch bol z toho vyčerpanejší… „
25.1 “ Som taká nadšená, že sme tú silikónovú haraburdu mohli zahodiť. Je to úľava… …. ale hlavne je to dojčenie koža na kožu omnoho príjemnejšie, intímnejšie a tak :)) Myslím, že má ešte stres z toho náročného odvykania, chytá ju to hlavne večer, má hlad, ale len čo sa dotkne prsníka, začne plakať a štrajkovať… …je to z ničoho nič a než sa napije, trvá jej to aj niekoľko hodín. Vidím, že má hlad, ale ako keby mala nejaký blok a v tej chvili jej to bránilo sa napiť… …Celkovo je dojčenie ale určite lepšie – vrhá sa po mne už tak profesionálne, že sa musím až smiať :-)“
A potom už prišla prvá fotka so šatkou a nato vo februári správa „A nosenie bábätka je fakt super. Teraz ma mrzí, že som nemala šatku už skôr. Ale asi som si potrebovala všetko urovnať v hlave. „
A mesiac nato „Ahoj, zrovna sme si hovorili, ako sme bez tej šatky mohli byť…“
Monikina dcérka je spokojné, dojčené, nosené bábätko, spiace v posteli s rodičmi a Monika je úžasná, spokojná mamina.
Ako na dojčenie s klobúčikmi? viac tu