článok je neverjný, spracovaný je pre diskusiu ohľadom nosenia u Alenky Kolesárovej

Normatív prírody

Za posledných cca 5-10 rokov sme na Slovensku prešli ohľadom starostlivosti o bábätká veľkú cestu. Pochopili sme, že doterajšie normy spočívajúce vo fľaši  a postieľke nie sú správne a dieťa patrí k matke. Mnohé sme v našich mysliach zmenili a snažíme sa približovať k tomu prirodzenému. Nie vždy sa nám to však darí.

V takých pôrodniciach nie sú ochotní akceptovať, že prirodzená poloha pri pôrode je tá, ktorú si intuitívne zvolí matka a nie tá, ktorá vyhovuje pôrodníkovi. Napriek všetkým logickým i odborným argumentom. Lebo je tu historicky zakorenená.

Pri dojčení sa prechádza na prirodzenú polohu – či už vertikálnu (najčastejšie v šatke) alebo pololežmo (ležiac pohodlne na gauči), lebo tak to potvrdzuje príroda i odborníci. Ale napriek všetkým logickým či odborným argumentom je náročné zmenu presadiť – poloha kolíska, hoci vylepšená na tzv. priečnu je v nás stále historicky zakorenená.

Dieťatko sa nám podarilo dostať do šatiek, dokonca sa ustupuje kolískovým polohám v prospech vertikálnej polohy, lebo tak to potvrdzuje príroda i odborníci. Ale neschopné dieťa z postieľkových čias je v nás stále historicky zakorenené. Treba ho stále pridŕžať,  a to hlavne hlavičku, lebo chúďatko, ešte ju vraj neudrží. (tu si spomeňte na fotku Aďky, čo dala do vlákna, kde drží hlavičku a má dosť silný límec, aby nešla hlávka do záklonu)

V článku o záklone hlavy a mechanizme dojčenia  som vysvetlila odborný význam záklonu hlavy. Len tomu naše ja nechce veriť – záklon je síce pekný, ale len do určitej miery.  Ale kde je tá miera, kto nám ju dá?

Mamičkám zvyknem niekedy poradiť, že pokiaľ si nevedia vybrať čo je správne z toho, čo im kto radí, nech si  predstavia, že sú samé v džungli. Položili by bábätko na zem? Dali by cumeľ? Obmedzovali by dojčenie? Ako by nosili dieťa? Kedy by začali s príkrmami? Čo by dávali dieťaťu jesť? Ako by riešili plienky?  A ich odpovede sú odrazu dokonalé.

Nebola by tam žiadna poradkyňa nosenia či dojčenia  – toto je správne prisatie, toto je prílišný záklon hlavy, tu je noštek v prsníku… nie, nič takého. Toto si príroda nemôže dovoliť. Všetko musí byť dokonalé a zároveň také jednoduché, aby sa to dalo zvládnuť inštiktom (dieťaťa i mamy). A príroda k tomu dopomôže svojimi tajnými mechanizmami. Tomu sa hovorí prírodzené normy. Fungujú dokonale (pokiaľ do nich nezačne čiahať. Často stačí len prekročiť prah pôrodnice a celý inštinkt je narušený…).

Tak ako je to v prípade nosenia?

Toto je norma.

Jedna ruka cez dieťa, držiaca chrbátik. Nikdy nedrží hlavičku, iba chrbátik. Keď sa niečo deje, silnejšie pritlačí a dieťa nevypadne. (Skúste jednou rukou držať iba v oblasti krku a zátylku – je to nebezpečné – dieťa by mohlo rýchlo spdnúť. )

Druhá ruka je voľná, ktorú využíva matka pre seba.

Dieťa je vertikálnej polohe, bruškom na mame, nohy ako žabka. takto sa dokáže držať samé a zároveň sa samé dojčiť. Matka ho nekontroluje – či má noštek v prsníku alebo nie. Potrebuje sa starať o bezpečie, jedlo a pod. Príroda gravitáciou zabezpečila, že prisatie bude dokonalé, lebo hlavička sa vyvráti, brada dostane do prsníka a dýchacie cesty sa uvoľnia.

Gorila nerieši, či je gorilčiatko správne alebo nie, či má hlavičku vyvrátenú alebo nie. Jednoducho, keď ho drží prirodzene, je vždy v bezpečí. Aj keď to pre nás ľudí odtrhnutých od prirodzenosti vyzerá nebepečne.

My ľudia máme však predsa len isté zručnosti a vieme si život zjednodušovať. Gorila si vie uvoľniť iba jednu ruku, ale my sme dokázali druhú ruku nahradiť nosičom!

Inštikt nepustí,  dieťa treba aspoň trocha pridŕžať. Indiánku však nikto nepoučil, že hlavička sa má odzadu držať, lebo náhodou odkväcne. A vôbec, dieťa je celé nejako nakrivo, jedna nôžka hore, druhá dole, trup v tvare C. To bude tým primitívnym uväzom. Toto určite neprilepiť na FB! Toto nie je ukážková Biomatka!                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                   

Čo to? čo to gorilčiatko stvára?

Pomóóc, to je šialený záklon!!!

tu je k tomu celé video. Desivé. Slabším povahám neodporúčam. Ešte z toho odkväcnú :-).

Ale čo to? Rovnaké desivé obrázky je vidieť aj u našich mamičiek, ktoré nikto nestihol poučiť o škodlivosti prílišného záklonu….Na normatívy prírody tu, v Európskej únii, nemáme predsa priestor….

(fotky sú z jednej FB diskusie, kde padla téma odkväcencov)