Zápal prsníka

Môj príspevok v časopise Dieťa 6-7/2018

Ako predísť a zbaviť sa zápalu prsníka

 Veľmi často sa stretávame so stavom, ktorý mamičky a široká verejnosť nazývajú „zápal prsníka“. Je to stav, kedy sú prsia bolestivo naliate, zatvrdnuté, cítiť v nich tvrdé hrče, pokožka nad daným miestom začína postupne červenieť. Neskôr sa u ženy môže objaviť aj teplota, ktorá veľmi rýchlo stúpa aj na 39°C. Žena sa cíti slabá, unavená, máva zimnicu – podobne ako pri chrípke. Často sa to hneď označí ako zápal prsníka a žene sú preventívne nasadené antibiotiká, ktoré však často nemusia problém vôbec vyriešiť, pretože sa vôbec nemusí jednať o bakteriálny zápal, na ktorý sú primárne antibiotiká určené a býva skôr zriedkavý.

Vo väčšine popisovaných stavov sa jedná skôr o retenciu – zadržanie mlieka v alveolách (mechúrikoch) prsnej žľazy. Retencia vzniká tak, že mechúriky prsnej žľazy sú preplnené, nedostatočne a nepravidelne vyprázdňované, hromadí sa v nich mliečko a tlačia na okolité tkanivo, ktoré v dôsledku tlaku opuchne. Opuch okolitého tkaniva spôsobí zúženie mliekovodov, ktoré odvádzajú mlieko do bradavky a von z prsníka, tým sa opäť ešte viac zamedzí dobrému vyprázdňovaniu a problém sa zhorší. Často v danom prsníku poklesne tok mlieka a netečie z neho dobre – preto môže dieťa prsník začať odmietať. V dôsledku opuchu a tlaku začne prsník červenieť – tkanivo začína byť podráždené akoby pomliaždené a veľmi bolí. Telo sa začne brániť zvýšením telesnej teploty, ktorá mu pomáha prvotne riešiť stav, zjednodušene povedané, aby sa v neuvoľnených alveolách prsnej žľazy nevytvoril absces – zápal a ochraňuje tým aj poškodené pomliaždené okolité tkanivo. Ak sa tento stav nevyrieši včas, skutočne sa z toho môže vyvinúť zápal.

 Komplikácie s boľavými naliatymi prsiami sa u nás pokladajú za niečo temer normálne, podobne ako rozhryzené bradavky, čomu sa vraj žiadna mamička nevyhne. Riešia sa hlavne následky, no o skutočných príčinách sa však hovorí málokedy. Je to naozaj niečo samozrejmé a nevyhnutné?

Retencia, či neskôr zápal vzniká obvykle pri veľmi dobrej tvorbe mlieka, veľmi často krátko po pôrode, ale môže byť aj neskôr, keď prsník nie je dobre vyprázdňovaný.

Príčiny:

1- Separácia – je v našej (a nielen našej) spoločnosti historicky zakorenená, a to nielen posledné desaťročia, ale prekvapujúco sa jedná o záležitosť siahajúcu hlboko do minulosti. Význam vzťahovej väzby sa nepoznal, ani mnohé benefity materského mlieka. Dobrá matka bola tá, ktorej dieťa dokázalo dlho spať, kým ona obriadila dobytok, či okopala zemiaky na poli. Áno, zaspievala i nádhernú uspávanku, ale dieťa bolo vtedy v kolíske, či trojnožke a vôbec nie na prsníku….

Kde môžeme separáciu podmieňujúcu zápal prsníka nájsť:

  • Absentujúci bonding po pôrode (prvé dve hodine po pôrode strávené na mamičke)
  • Prvé hodiny až dni v pôrodnici strávené bez dieťatka
  • Perinka (umelá náruč oddiaľujúca potrebu skutočnej náruče)
  • Cumlík (umelý prsník oddiaľujúci potrebu prsníka)
  • Postieľka
  • Kočiarik
  • Odsávačka (namiesto spoločného trávenia času a prirodzeného odsávania dojčením)

2 –  Slabé prisatie, ktoré neumožní dobré vyprázdnenie prsníka. Je spôsobené:

  • Nevhodnou polohou pri dojčení (klasické polohy v náručí, pri ktorých bolí chrbát, dieťa je pod prsníkom, brada nie je zaborená a dieťa nemá ako využiť prirodzené reflexy vedúce k dojčeniu)
  • Perinkou (neumožní dobrú polohu, odtláča dieťa od matky, hlavička ide do predklonu namiesto do záklonu)
  • Ortopedickými nohavičkami (obmedzuje dieťa nájsť si stabilizovanú polohu a bránia mu v pohybe)
  • Nevhodným použitím klobúčikov
  • Cumlíkom (kazí správny spôsob satia + prenáša infekcie)
  • U starších detí vymýšľanie na prsníku pri hre, či pri raste zúbkov

3 – Umelý oxytocín. Častou príčinou býva aj prudké naliatie prsníkov v bezprostrednom období po pôrode a v šestonedelí. Z vlastnej praxe Zdenka Hanušová odpozorovala, že podávanie umelého oxytocínu pri pôrode alebo na pôrod placenty spôsobuje narušenie hormonálnej rovnováhy ženy a hladiny jej prirodzeného oxytocínu, čo neskôr sposobí kolísanie uvoľnovanie mlieka z prsníka pri dojčení. Ženy, ktorým nebol podaný umelý oxytocín vôbec  – ani na tretiu dobu pôrodnú (pôrod placenty), sa s týmto bolestivým naliatím stretnú len výnimočne, skôr bezprostredne po pôrode, ale s ľahším priebehom a počas šestonedelia sa im už tento stav väčšinou nezopakuje, čo si vysvetľuje tým, že ich hormonálna hladina nie je tak narušená.

4 – „ofúknutie“ – keď žena prejde prudkou zmenou teploty a cievy sa stiahnu, zníži sa znova odtok mlieka z prsníka a hromadí sa.

  Ako predchádzať zápalom?

1 – Zrušenie separácie

Je potrebné zabudnúť na historický diktát spoločnosti, ktorý tvrdí, že dieťatko sa má od malička učiť samostatnosti. Dnešná doba má nové poznatky o neuveriteľne dôležitom význame oxytocínu pro rozvoj mozgu bábätka (viď štúdie Dr. Nilsa Bergmana), ktorý vzniká jedine fyzickým kontaktom. Preto je dôležité po pôrode prežiť kúpeľ lásky – bonding a ďalej pokračovať v neoddelenom fyzickom kontakte tak, aby bábätko mohlo na mamičke spať a bez obmedzení sa dojčiť. K tomu ideálne zo začiatku slúži poloha pololežmo, neskôr šatka či iný ergonomický nosič. Hneď v pôrodnici treba odmietnuť perinku, ortopedické nohavičky, cumlík i fľašu. Klobúčik, až na skutočné výnimky (viď Dieťa č.4-5.), je tiež tabu.

2 – Správne prisatie

Jedine pri prisatí s bradou dobre zaborenou v prsníku dokáže dieťatko účinne vytiahnuť všetko mliečko. V bežných horizontálnych polohách má dieťa v minimálny alebo žiadny záklone hlavy, a tým pádom sa brada do prsníka nedostáva. Navyše vplyvom gravitácie z prsníka padá, čo mamičku stojí veľa sily v rukách a bolí ju chrbát, keďže je obvykle v predklone. Mamička sa tu už nevie dočkať až dojčenie skončí a bude sa môcť vystrieť.

Na druhej strane prirodzená poloha pololežmo (či vertikálna poloha v šatke) vďaka gravitácii zabezpečí výborné prisatie, hlavička sa poriadne zakloní a vďaka záklonu a gravitácii sa brada zaborí do prsníka až tak, že ho preliači. Základ tejto polohy je pohodlie, pri ktorej môže mama spať spolu s dieťatkom, alebo si vychutnávať vzájomný pohľad z očí do očí J.

Ak začína zápal, tak je dobré zmeniť aj nočnú polohu ležmo (bok po boku na posteli) za polohu pololežmo.

U starších detí, ktoré pri dojčení „cvičia gymnastiku“, treba aspoň v prípade problémov myslieť na bradu v prsníku. Najúčinnejšie je pritlačiť dieťa k sebe poza lopatky (netlačiť na zátylok), aby sa hruďou dotýkalo mamičky a hlavičku si muselo aspoň trochu vyvrátiť.

3 – Odmietnuť umelý oxytocín pri pôrode, či neskôr (má neprirodzený vplyv na rozvoj mlieka) a epidurál (bábätku utlmuje po pôrode reflexy, ktoreé vedú k dojčeniu)

4 – Dávať si pozor na klimatizáciu a  zmeny počasia. Príchod jesene je veľmi typickým kritickým obdobím.

Ako riešiť vzniknutý zápal?

Pri riešení bolestivo zadržaného mlieka (retencie) je primárnym cieľom uvoľniť mliekovody, aby sa obnovil plynulý odtok mlieka z alveol prsnej žľazy.  „Liečbu“ však treba dodržať často niekoľko dní,, niekedy sa totiž nahromadené mlieko uvoľní až po viacerých dňoch, keď sa podarí stiahnuť opuch v prsníku. Červené miesto na pokožke môže ešte niekoľko dní pretrvávať, pretože v dôsledku opuchu a „pomliaždenia“ tkaniva došlo k podráždeniu pokožky a popraskaniu jemných krvných vlásočníc a vyžaduje čas na vstrebanie (ako modrina).

  • Je nevyhnutné zrušiť separáciu a dojčiť v správnej polohe s dobrým prisatím, čo najmenej vrstiev oblečenia. Zrušiť perinku, ortopedické nohavičky, cumlík, fľašu i klobúčik (ako na klobúčik viď Dieťa č.4-5 )
  • Počas zápalu a aj niekoľko dní po vyliečení zabezpečiť skutočný ODDYCH. Vyhýbať sa prievanu a chladnému vzduchu.
  • Dojčiť aj z boľavého prsníka
  • Pri dojčení jemne masírovať boľavé hrčky a pomáhať ich tak uvoľniť
  • Niekedy sa môže mliekovod zablokovať a na bradavke sa dá nájsť biela bodka. Tú treba so sterilnou ihlou prepichnúť.
  • Mierne teplo (fén, sprcha, biolampa) pred dojčením – pomáha zmierniť bolesť a uvoľniť mliečko
  • Medzi dojčeniami použiť obklady z naklepaného kapustného listu na striedačku s tvarohovým obkladom (tvaroh izbovej teploty dať do vreckovky a priložiť na boľavé mliečko)
  • Kvetinková masáž – pomáha uvoľniť lymfu, ktorá blokuje odtekanie mliečka pri veľmi naliatych prsiach. Umožní zmäkčiť dvorec a vystúpiť bradavke tak, aby sa bábätko mohlo prisať.  Tromi prstami každej ruky zatlačte na dvorec okolo bradavky tak, aby tá bola v strede a prsty okolo ako lupienky kvetu. Zatlačte silno voči hrudníku približne na minútu, potom stlačenie uvoľnite a skúste bábätko prisať.
  • Niekedy sa môže mliekovod zablokovať a na bradavke sa dá nájsť biela bodka. Tú treba so sterilnou ihlou prepichnúť.
  • Ak dieťa ani odsávačka nedokážu uvoľniť mliekovod, požiadať o pomoc manžela…
  • Lecitín (prírodný prostriedok z lekárne) môže uľahčiť tok mliečka
  • Nepoužívať odsávačku! Ak áno, tak len po bod bolesti. Nadbytočné odsávanie zvyšuje tvorbu mlieka a zväčšuje problém. Dieťatko podľa možnosti nenechať spať cez deň dlhšie ako dve, v noci ako tri hodiny. Jednoducho prsia veľmi potrebujú využiť služby prirodzeného odsávania J.
  • Ak dieťa nevyprázdni prsník pri jednom dojčení, tak je dobré ponúknuť ho i viac krát (aspoň kým ten druhý nebolí). Príliš časté striedanie prsníkov zvyšuje tvorbu, čo je teraz nežiadúce.
  • Ak sa problém v priebehu jedného – dvoch dní nezmierni, naopak zhorší, treba navštíviť lekára, ktorý pravdepodobne predpíše ATB. Ak príde náhodou ku abscesu, tento sa rieši chirurgicky, pričom sa odporúča jednodňová chirurgia, aby sa predchádzalo separácii od dieťaťa

V postihnutom prsníku sa často zníži tvorba mlieka, nakoľko pri retencii sa mliečko nedokáže dostatočne uvoľňovať a  znížený dopyt sa prejaví zníženou ponukou. Tento prsník treba preto pri dojčení uprednostňovať – začínať a končiť s dojčením vždy na ňom. Stretla som sa i s vpadnutou bradavkou následkom zápalu – tam nepomohlo nič, iba čas.

Dojčenie a spoločné chvíle si treba užívať a požiadať okolie, aby vás nestresovali s odporúčaniami na separáciu (možno vám pomôže i tento článok). Prirodzeným vzťahovým prístupom k starostlivosti o dieťatko je riziko zápalu prsníkov veľmi nízke. Aj tu platí – lepšia je prevencia ako riešenie následkov.

S prispením skúsenosti Mgr. Zdenky Hanušovej, študentky pôrodnej asistencie na LF MU v Brne a biologičky z PriF UK v Bratislave, ktorá sa 6 rokov venuje ženám a ich problémom s dojčením)

Detailnejšie ku polohe pololežmo: