Prirodzenosť vertikálu – etnograf Zelený Atapana

Prirodzenosť vertikálneho nosenia

Etnograf Mnislav Zelený Atapana (*1943) 

Celý život pôsobí ako kultúrny antropológ na voľnej nohe a vďaka svojim pobytom medzi amazónskymi indiánmi sa stal nielen uznávaným odborníkom na život a kultúru domorodých etník Amazónie, ale predovšetkým ich priateľom.

Prepis z rozhovoru , od cca 19.tej minúty ku výchove detí:

„Ich život je prirodzený, náš život je neprirodzený vo všetkom. Nech už je to v obliekaní, v chodení, vo všetkom. Správne by sme mali aspoň chodiť bosí, aby sa aj to telo správalo inak. Správne by deti mali matky nosiť na sebe, aby ich psychika bola lepšia. A to vo vertikálnej polohe. Čítať ďalej

Veľký rozhovor o dojčení na Modrom koníku

O raketách, dojčení, fajčení a chorobách.

Rozhovor so mnou o dojčení:

„….Janka sama dojčila dokopy neuveriteľných 10 rokov svoje 3 deti. Od roku 2010 je certifikovanou poradkyňou a pomáha mamičkám so správnym prisatím, komplikáciami pri dojčení  a teší sa s mamičkami spoločne z ich úspechov. Pri svojom poradenstve sa zaoberá prirodzenou polohou pri dojčení (známou tiež ako vertikálna, pololežmo, savčia, BN – Biological Nutrition…). Ako sama tvrdí, táto poloha je  praktická a predchádza problémom, ktoré sa pri dojčení môžu objaviť.

S Jankou sme sa rozprávali telefonicky a z pol hodinového rozhovoru boli telefonáty 2, ktoré trvali vyše hodiny a pol. Nebyť toho, že náš rozhovor prešiel do ďalšieho dňa a rušila som nočný kľud, rozprávali by sme sa hádam omnoho dlhšie. „

Celý rozhovor tu: O raketách, dojčení, fajčení a chorobách. Inšpiratívny rozhovor s laktačnou poradkyňou Ing. Janou Michálkovou

Čítať ďalej

Biologická starostlivosť

Revolúcia v dojčení – Dojčenie v polohe pololežmo

Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jeho cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia. Pri biologickej starostlivosti sa matka pohodlne opiera a dieťa si ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca. Až dvadsať primitívnych novorodeneckých reflexov umožňuje dieťaťu, aby sa pohybovalo a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia (Colson a kol. 2008). Prirodzená poloha pri dojčení sa netýka len dojčenia. Nejde tu o postup, ale o podporu matiek v tom, aby držali svoje deti na mieste, ktoré Nils Bergman (2008) nazýva životným prostredím cicavcov. Poloha pololežmo je ideálna pre matkino pohodlie, ale nielen to. Táto poloha prirodzene zabezpečuje fascinujúcu konverzáciu matky a dieťaťa tvárou v tvár, ktorú po prvýkrát zdokumentovali Klaus a Kennel (1976).“ uvádza Suzanne Colson PhD, MSc, BA, docentka a pôrodná asistentka vo výskume na Canterbury Christ Church University College v článku, ktorého krátenú podobu so súhlasom autorky pripravila Ing. Jana Michálková.

Čítať ďalej