Dojčenský štrajk

Pre časopis Dieťa 2-3/2018

Ako na štrajk v dojčení 

Klasický prípad: „Dojčenie sa krásne rozbehlo, mliečko nabehlo dokonca až tak, že spočiatku inak ako s odsávačkou sa nedalo zvládnuť, prírastky boli ukážkové, doktorka spokojná a zrazu prešli 3 mesiace a nastal problém… Drobec sa začína odťahovať od prsníka, prehýbať do luku a dokonca sa aj rozplače, len čo uvidí prsník. Nemá ani cumeľ, ani fľašu, ale normálne sa nadojčí len v polospánku, prípadne v šatke. Prírastky začali klesať a doktorka jednoznačne odporúča dokrmovať. Možno by som mu aj dala to umelé mlieko, ale suplementor (cievka na dokrmovanie) sa nedá použiť, však prsník odmieta. POMÓÓC, nechcem mu dať fľašu a skončiť s dojčením!”

Čítať ďalej

Google+Facebook

Biologická starostlivosť

Revolúcia v dojčení – Dojčenie v polohe pololežmo

Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jeho cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia. Pri biologickej starostlivosti sa matka pohodlne opiera a dieťa si ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca. Až dvadsať primitívnych novorodeneckých reflexov umožňuje dieťaťu, aby sa pohybovalo a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia (Colson a kol. 2008). Prirodzená poloha pri dojčení sa netýka len dojčenia. Nejde tu o postup, ale o podporu matiek v tom, aby držali svoje deti na mieste, ktoré Nils Bergman (2008) nazýva životným prostredím cicavcov. Poloha pololežmo je ideálna pre matkino pohodlie, ale nielen to. Táto poloha prirodzene zabezpečuje fascinujúcu konverzáciu matky a dieťaťa tvárou v tvár, ktorú po prvýkrát zdokumentovali Klaus a Kennel (1976).“ uvádza Suzanne Colson PhD, MSc, BA, docentka a pôrodná asistentka vo výskume na Canterbury Christ Church University College v článku, ktorého krátenú podobu so súhlasom autorky pripravila Ing. Jana Michálková.

Čítať ďalej

Google+Facebook

Pôrody v Osvienčime

Naozaj pôrodnica znižuje riziká pri pôrodoch?

Tento príbeh ukazuje, že nastávajúca matka potrebuje pri pôrode predovšetkým skúsenú pôrodnú asistentku, ktorú žiadne pôrodnice či lekári nenahradia. Príbeh o pôrodoch v Osvienčime v koncentračných táboroch na jednej strane vyráža dych svojim nehumánnym prostredím, ktorý dnes už našťastie nepoznáme, na strane druhej ukazuje, že skutočná ľudskosť nepotrebuje vykachličkované sály, ale lásku človeka k človeku.

Čítať ďalej

Google+Facebook

časopis Dieťa október 2017

Ako (ne)odstaviť dieťatko

 “Z mojej skúsenosti, ak mamička zvažuje odstavenie, zväčša jej chýbajú informácie a podpora dojčenia zo strany spoločnosti. Na druhej strane, aj WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) hovorí, že asi od dvoch rokov veku dieťaťa má dojčenie vyhovovať dieťaťu i matke. Dovtedy treba veľa ponúkať, potom už môžu nastávať dohovory (mliečko dám, keď prídeme domov; najprv dám mliečko bábätku, až potom tebe…). Ak sa aj napriek informáciám a podpore javí mamičke odstavenie ako lepšia voľba, potom je to jedine ona, kto má právo o tom rozhodnúť.”

22195718_1644044512294309_2415958905903453016_n

Celý článok tu: https://www.dieta.sk/ako-neodstavit-dietatko/  

Čítať ďalej

Google+Facebook

Dva článočky pre vás

Dva príbehy o tom, ako jednoduchá zmena polohy pri dojčení vie urobiť pozitívnu zmenu.

Jeden príbeh je o dvojičkách, kde sa podarilo zharmonizovať dovtedy hektiku pri dojčení – viac tu.

Druhý príbeh je takou trochou klasikou o problémoch, ktorú častokrát spôsobuje dojčenie v horizontálnej polohe – obľúbenej polohe kolíska. Táto poloha je u nás taká bežná, že ju považujeme za prirodzenú polohu. Prirodzená poloha však vyzerá trocha inak. Viac tu.

Google+Facebook

Kontakt koža na kožu – zázračný stimulant dojčenia

Od českej poradkyne pri dojčení Mirky Cheb:

Příběh maminky, které se podařilo začít plně kojit po dvou měsících od porodu.

“Z porodnice jsem odcházela pátý den po porodu. Po porodu císařským řezem, v celkové anestézii. Operace byla plánovaná, protože můj syn seděl v bříšku zadečkem napřed a očekávalo se, že bude mít přes 4 kg. Dle plánu operací na týden byl vybrán den příchodu mého miminka na svět. Byl vybrán. Až teď s odstupem času mi dochází, jak absurdní to celé bylo – ta neschopnost respektovat základní přírodní pravidlo, že „až uzraje, upadne“. Plánovaná operace na vyndání mého miminka, tedy „porod“, měla pro mě několik významných důsledků. Mezi nejzávažnější patří jednak to, že se vzpomínka na můj „porod“ smrskla na plytký rozhovor se zřízencem Jardou, který mě vedl na operační sál, a koženými řemeny mi připoutal nohy i ruce k operačnímu lehátku, a jednak „ne-schopnost“ kojit. Se vzpomínkou na to, jak přišel můj syn na svět, už nic neudělám. S „ne-schopností“ kojit jsem se rozhodla bojovat.

Čítať ďalej

Google+Facebook

Nosenie v jednoduchej šatke

Nosiť dieťaťko v šatke, či inom nosiči môže naozaj každá mamina a to hneď od narodenia až kým sa dieťa nebehá samé .

indianka

na vylete

 

 

 

  •  Asi každá žena má vo svojom šatníku nejakú väčšiu šatku či šál, ktorý sa dá jednoduchým spôsobom upraviť na nosenie. Je obzvlášť výhodná na začiatky nosenia, keď mamička viac času strávi posediačky dojčením a nosiť potrebuje skôr krátkodobo. Túto šatku môžte mať vždy pri sebe v kabelke, či už máte bábätko alebo 3 ročné dieťa.

Čítať ďalej

Google+Facebook

Zásady spoločného spania rodičov a bábätiek

Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dokonca aj v USA v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004). Mnoho rodičov si pred narodením bábätka kúpi postieľku a neplánuje s dieťaťom spať, ale prirodzene zistia, že sa nočná starostlivosť zjednoduší, a k tomuto objavu dospejú väčšinou tak, že bábätko po nadojčení jednoducho zostane spať v posteli.

Čítať ďalej

Google+Facebook

Nočný spánok bábätiek

(Preklad článku profesorky K. Dettwyler, originál sa nachádza tu: Sleeping through the Night)

Katherine A. Dettwyler, Ph.D. Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University

(Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.)

Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočnom úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach a z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, ako by sa mali správať, a zrazu naše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Čítať ďalej

Google+Facebook