Umelé náhrady mamy – ako ovplyvňujú dojčenie

Špeciál časopisu Dieťa, Dojčiatko&batoľa č.4 2017. Môj príspevok o škodlivosti civilizačných zásahov do prirodzených procesov pôrodu a materstva.

Umelé náhrady mamy – ako ovplyvňujú dojčenie

Vďaka našim schopnostiam si vieme prírodu podriadiť tak, aby sme si uľahčili našu existenciu. Potraviny priemyselne spracúvame, nepijeme zo studničky pomocou dlane, spíme na posteli a v teplej izbe, chodíme oblečení, vozíme sa v aute. Zmenili sme na našom vzťahu k prírode všeličo, ale napriek tomu, že sa veľmi snažíme, biológiu pri zrode dieťaťa sme ľudskými prostriedkami nijako zmeniť nedokázali, i keď sa o to všemožne snažíme. Naprogramované vzorce z prírody stále vychádzajú ako tie najvhodnejšie pre vývin dieťatka. Samička v prírode to má  jednoduché, musí využiť len inštinkt a to, čo jej ponúka prostredie. My však žijeme  vo vyššom civilizačnom stupni a spoločnosť nám často diktuje, čo máme pokladať za normu, a čím sa máme riadiť. Je to však skutočným prínosom pre diádu matka-dieťa?

umele nahrady mamy

Ktoré vymoženosti dnešnej civilizácie sú nám odporúčané, ale príroda to má vymyslené lepšie?

Veľa inovácií má dnešná spoločnosť k dispozícií pre samotný  pôrod  …

V prírodnej ríši si samička počas pôrodu nájde útulne miesto, kde môže v bezpečí priviesť na svet svoje mláďatká. Intuitívne zvolí vhodnú polohu, pričom sa môže hýbať a otáčať tak, aby pomohla mláďatku prekonať cestu na svet. Hneď po pôrode ho mamička očistí a umožní, aby sa mohlo napiť mliečka.

Podobne je to aj s ľudskými mláďatami – mamička počas pôrodu potrebuje predovšetkým pokoj, aby v maximálnej miere využila svoje inštinkty. Tie jej napovedia, či sa má oprieť o strom, posteľ alebo kľaknúť na všetky štyri. Bez stresu a s maximálnym sústredením sa na svoje telo a dieťatko nájde v sebe schopnosti priviesť na svet svoje vytúžené dieťatko. Hneď si ho položí na najbezpečnejšie miesto v okolí – na  svoju hruď –  a umožní mu dojčiť sa.

Už len samotný presun do pôrodnice môže vyvolať stres. Veľa ľudí, anonymné priestory, otázky odvádzajúce pozornosť od vnútorného nastavenia, usmernenia netýkajúce sa komfortu mamičky … toto všetko stačí na to, aby sa prirodzene rozbehnutý proces pôrodu zablokoval. Na odblokovanie treba pokoj, nie tabletky na vyvolanie pôrodu.  Na prekonanie bolestí stačí láskavý prístup a povzbudenie, možnosť voľby polohy, nie epidurálka.

Takýto zvýšený stres vedie až k zastaveniu pôrodnej činnosti  a nie je preto udivujúce, že pôrod sekciou má rastúcu tendenciu – dnes je u nás na úrovni vyše 30%.

Záver pôrodu sa deje obvykle v pôrodníckom kresle, ktorý je vhodne vymyslený pre komfort pôrodníka, ale nie pre matku, ktorá si sama potrebuje zvoliť polohu. Vypudenie plodu je veľmi podobný veľkej potrebe – je naozaj poloha na chrbte, hoci aj pololežmo, tá najlepšia? Prináša matke komfort a pokoj? Aby sa mamičke v závere „pomohlo“, prichádza na radu umelý oxytocín. Práve v čase, keď je telo na absolútnom vrchole jeho tvorby.

Keď sa bábätko narodí, ide na výhrevné lôžko. Medzitým mamičke dajú na brucho kvôli zavinovaniu maternice vrecko o hmotnosti cca 3kg…

Každý z uvedených zásahov má veľký vplyv na dojčenie. Najvýznamnejší je separácia hneď po pôrode. Zlaté dve hodiny po pôrode, označované ako bonding, príroda vymyslela na to, aby dieťatko s mamičkou zjednotilo. Vďaka fyzickému kontaktu a búrke popôrodnych hormónov tu vzniká doživotná zamilovanosť a zo ženy sa stáva matka.  Práve tu nastáva štart dojčenia a veľmi často sa rozhoduje o tom, či dojčenie bude úspešné alebo nie. Čím neskôr sa dieťatko dostane ku mamičke, tým horšia prognóza bezproblémoveho dojčenia a naviazania sa. Epidurálka netlmí len bolesť, ale aj aktivitu dieťatka, a to aj niekoľko hodín po pôrode.

Výhrevné lôžko – matka dokáže vyhriať svoje dieťatko omnoho účinnejšie. Zároveň mu poskytuje podporu dýchania, pomáha kolonizovať črevá mikroflórou zo svojho tela (a nie nemocničnými bacilmi), kontaktom sa vytvára hormón oxytocín, ktorý zabezpečuje správne riadenie všetkých procesov a v neposlednej rade mu prsníky poskytujú kolostrum, ktoré okamžite začína dieťatko ochraňovať.

Inkubátor

Nils Bergman svojim vedeckým výskumom potvrdil, že najdokonalejším miestom aj pre predčasniatka je mamino telo – jedná sa o tzv. klokankovanie. Inkubátor síce dokáže poskytnúť  teplo, ale mama vyhreje bábätko dokonalejšie. Pri fyzickom kontakte vzniká hormón oxytocín, ktorý zabezpečuje, že mozog dieťatka sa vyvíja optimálne. Dieťatko je uložené na mame v naklonenej rovine,  čím je zabezpečená podpora dýchania. Je tu k dispozícii najmenej namáhavé prijímanie potravy – dojčením. Dieťatko tu pije prirodzene podľa jeho potreby – v malých dávkach, ale často. Toto obvykle nie je jednoduché obdobie, ale mamička je šťastná, že môže byť s dieťatkom.

Pri separácii v inkubátore vzniká hormón kortizol, ktorý rozvíja mozog v núdzovom, ohrozenom,   režime. Mamin prsník je vtedy skoro tabu a mama trávi čas starosťami, obavami a odsávaním. Dlhodobo odsávať vydrží máloktorá mamička. Keď sa dieťatko konečne dostane ku mame (aj takej, čo má ešte mliečko), dojčenie je obvykle veľmi náročné naštartovať. Dieťatko je zvyknuté na dokrmovanie fľašou a mamička  na iný režim. Tá má potom veľmi často výčitky, pričom v skutočnosti bol problém v separácii, za ktorú nemohla….

Perinka

Zrušenie perinky v našich pôrodniciach by značne zvýšil počet dojčených detí a významne znížil počet bolestivého dojčenia a poškodených bradaviek. Bohužiaľ, mamičky dostávajú úplne automaticky do náručia perinky, nie bábätká. Tieto perinky nosia i dojčia.  Dieťatko je v perinke zdanlivo pokojné a vydrží v nej spať omnoho dlhšie ako bez nej. To má automaticky za následok oddialenie dojčenia, znižovanie tvorby mlieka, ale i tvrdnutie pŕs. V perinke ho absencia fyzického kontaktu  nestimuluje k správnym reflexom a dieťa nedokáže zaujať prirodzenú polohu pri dojčení. Bruško je od mamičky vzdialené, hlavička predklonená a brada sa nemá ako dostať do prsníka, čo následne vedie k bolestivému dojčeniu.

Matky veľmi často vezmú dieťa, bez perinky, na ruky až niekoľko dní po pôrode, obvykle pri kúpaní. Samozrejme, vtedy sa ho už obávajú držať, lebo si zvykli na vec bez pohybu a nie na živé dieťa s ručičkami a nožičkami. Perinku si pri prsníku inak ako v horizontálnej polohe nedokážu predstaviť a táto nevýhodná poloha pri dojčení je už potom u mamičky zakódovaná.

Správne miesto pre dieťatko je mamičkina hruď. Mamička, ktorá  manipuluje s dieťatkom, nie s perinkou,  hneď od pôrodu,  nemá problém ho držať a prirodzene ho umiestniť na svoju hruď v polohe bruškom na bruško, pozdĺžne so svojim telom (teda nie horizontálne, ale vertikálne).  V tejto prirodzenej polohe sa pri dojčení brada automaticky, bez akejkoľvek námahy, zabára do prsníka. Hlavným ukazovateľom správneho prisatia je práve brada, ktorá stláča prsník tak, až ho deformuje. Dieťatko nie je obmedzované v dĺžke pitia ani vo frekvencii. Pre novorodenca je typické, že pije na etapy – trocha sa napije, zaspí na 10min. Opäť sa napije, opäť spí. Toto trvá hodinu i dve a potom zaspí na dlhšie. Samozrejme, za predpokladu, že je stále na mamičke.

Postieľka, monitor dychu, kočík

Postieľka a špeciálne monitor dychu učia, že je nespoločenské a  priam nebezpečné pre dieťa spať pri matke. A úplne ideálne je dieťa, ktoré prespí celú noc – mnohé reklamy na umelé mlieka stavajú práve na tomto fakte. Kočiarik pre novorodenca je vizitka rodičov, že už je pre dieťatko všetko pripravené. Pritom potreby dieťatka, ktoré strávilo s mamou v tesnom spojení deväť mesiacov sú úplné iné…

V skutočnosti postieľka, monitor dychu i kočík dieťatko separujú od mamičky a znemožňujú tak dojčenie bez obmedzení.

Podľa antropologičky Katherine A. Dettwyler PhD,  z textu Sleeping Through the Night:

„Ľudské mláďatá sú uspôsobené spať so svojimi rodičmi. Hmat je u primátov spolu so zrakom najdôležitejší zmysel. Mláďatá primátov sú nosené na tele matky a spia pri nej celé roky po narodení, často aj po odstavení. Očakávaný vzorec správania je pre matku a dieťa spať spolu a pre dieťa dojčiť sa počas noci kedykoľvek chce. Normálne zdravé dojčené dieťa spiace so svojou matkou neprespí noc (povedzme 7-9 hodín bez prerušenia) až do veku 3-4 rokov, aj keď už nočné dojčenie nepotrebuje. Opakujem – je to NORMÁLNE a ZDRAVÉ.

Výskum Dr. Jamesa McKennu ohľadne spoločného spania jasne poukazuje na nebezpečenstvo osamelého spánku malých detí, keď tieto vkĺzajú do abnormálnych fáz veľmi hlbokého spánku, pri ktorých je pre ne veľmi ťažké sa vyrušiť, keď nastane apnoe (zastavenie dýchania). Pri spoločnom spaní matka monitoruje spánok a dych dieťaťa, dokonca i keď sama spí. Keď u dieťaťa nastane apnoe, vyruší dieťa svojím pohybom a dotykom. Toto považujeme za hlavný mechanizmus, ktorým sú deti spiace s matkou chránené pred syndrómom náhleho úmrtia. Inými slovami, mnoho prípadov tohto syndrómu u detí, ktoré spia samé, pripisujeme tomu, že sa tieto deti naučili prespať dlhé časové úseky vo veľmi skorom veku, takže sa ocitajú v dlhých fázach hlbokého spánku, nastane apnoe, a nablízku nie je nikto, kto by to spozoroval a vyrušil ich, takže nezačnú znovu dýchať. Spoločné spanie tiež umožňuje matke monitorovať teplotu dieťaťa počas noci a byť pri ňom, keď zvracia, rozkašle sa, či proste zabezpečiť normálne bezpečné prostredie, ktoré bábätko či dieťa prirodzene očakáva.“

Ortopedické nohavičky

V dobách, keď sa deti zavinovali do zavinovačiek, ale i tuho viazali do periniek, v ktorých sa nemohli prirodzene hýbať a ich nôžky boli napevno zaviazané, mali deti samozrejme problém so správnym vývinom kĺbikov. Prišlo sa na to, že postavenie stehennej kosti  nie je v perinke správne. Inovácia prišla v podobe ortopedických tzv. Poštolkových nohavičiek a bohužiaľ nie v odstránení skutočnej príčiny.

Deti sa u nás už našťastie natuho neuväzujú a odborné usmernenie ministerstva z augusta 2008 už široké balenie novorodencov neodporúča a Poštolkove (ortopedické) nohavičky by sa mali používať iba v ojedinelých prípadoch. Bohužiaľ, stále veľmi veľa lekárov ich odporúča ako prevenciu.

Každá mamička vie, že keď dieťatko vyzlečie a dá dole plienočku, ono automaticky pokrčí nožičky a zaujme tzv. abdukčno flexnú polohu (pre zjednodušenie – ako žabka J). Podľa Dr. Evelin Kirkilionis, odborníčky na biológiu ľudského správania, pokrčením nožičiek sa dieťa chystá zaujať stabilné postavenie na tele matky. Pri nosení na boku dieťa s pokrčenými nožičkami a bok matky zapadajú do seba ako puzzle. V štúdii o metódach nosenia (1989, 1992) preukázala, že neexistuje žiadna súvislosť medzi poškodením chrbtice a nosením vo vertikálnej polohe v ranom období. Takisto dĺžka nosenia nemala žiaden negatívny vplyv, pričom niektoré z pozorovaných detí boli nosené i 6 a viac hodín denne.

Ortopedické nohavičky dokonca obmedzujú dieťa v správnom postoji nožičiek! Nôžky v nich nedokážu byť v tvare žabka, ale len širšie rozkročené. Dieťatku tiež bránia v prirodzenom pohybe a mnohé mamičky samé prišli na to, že dieťa má v nich problém s vyprázdnením čriev a s celkovou nespokojnosťou. Nôžky zafixované v nohavičkách tiež nie sú schopné zaujať správnu pozíciu pri dojčení a pomôcť dieťatku dostať sa ku prsníku.

Postavenie nožičiek na správny vývoj kĺbikov podporujú ergonomické nosiče a šatky, dojčenie v polohe pololežmo, ale i správne nosenie na rukách – vertikálne bruškom ku mamičke, pričom sa dbá na široký sed (nôžky ako žabka).

Fľaša, cumlík, ochranný klobúčik, umelé  mlieko, odsávačka mlieka

Umelé náhrady prsníka zásadným spôsobom ohrozujú úspešnosť dojčenia. I ja poznám mamičky, čo dlhodobo dojčili a používali cumlík, či fľašu, ale poznám omnoho viac mamičiek, ktorým to dojčenie pokazilo.

Bábätko je možné dokŕmiť, či nakŕmiť aj inak ako fľašou, po úprave polohy pri  dojčení  dokrmovanie často ani nie je potrebné. Boľavé bradavky nevyrieši ich  prekrytie klobúčikom, ale zlepšenie prisatia bábätka. K cumlíku sa asi najvýstižnejšie vyjadril Dr. Jack Newman – „ Je lepšie, keď mama robí cumlík, ako keď cumlík robí mamu“.

Prsník nie je potrebné po každom použití vysterilizovať ako pri jeho umelých náhradách. Naopak, stratila by sa ochranná vrstva, ktorú vytvorilo materské mliečko a sliny bábätka.

Napriek tomu, že sa výrobcovia veľmi snažia, materské mlieko sa im ešte nepodarilo dokonale napodobniť. Už len preto nie, že materské mlieko je plné života a má zakaždým iné zloženie, vždy presne ušité na mieru potrieb bábätka. Až do prirodzeného odstavenia stále poskytuje cenné látky.

Niet nad dokonalejšiu odsávačku ako je dojča. Dojča má účinnejšie metódy (používa naraz stláčanie aj odsávanie) na získavanie mliečka ako odsávačka. Namiesto stresu z odsávania sa radšej pohodlne usaďte na gauč a nechajte dieťatko na sebe, aby sa mohlo obslúžiť podľa svojich potrieb a bez časových obmedzení. Práve dojčením dieťatko najúčinnejšie podporuje tvorbu mlieka, pričom sa nestratí ani kvapka mlieka.

A teraz už len relaxujte na gauči alebo použite nosič a vychutnávajte si prítomnosť vášho dieťatka. Nepozerajte na hodiny – ani vaše dieťa ich nepozná. Chvíľu bude papať, chvíľu spať. A znova. Kým je bábo hore, rozprávajte sa s ním, pozerajte sa vzájomne do očí. Keď zaspí, spite i vy, čítajte si, prechádzajte sa s ním, či pozerajte telku. A nenechajte sa vyrušovať, lebo nik vás teraz nedokáže nahradiť – vy ste tá dokonalá postieľka, perinka a cumlík v jednom, na ktorú sa vaše dieťatko tak tešilo.

img446

img447

img448

img449

Google+Facebook